1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Varšavské povstanie

2015-03-14 JuDr. Miloslav Grega, Košice
.
xxxxxPravica cestou ňou platených masovokomunikačných prostriedkov sa všemožne snaží prekrúcať historické fakty s jednoznačným zámerom, čo najviac očierniť pred národom bývalý Sovietsky zväz, komunistov a socializmus ako taký. Za tým účelom obratne zamieňa následok za príčinu a spolieha sa na mladšiu generáciu, ktorej úmyselne nedala možnosť sa s týmito historickými faktami zoznámiť v priebehu školského vzdelávania a ta s pohodlnosti často vstrebáva iba to čo je jej podané cestou médií.
Jednou s takto prekrúcaných tém je aj varšavské povstanie. Pravica tvrdí, že sovietska armáda a hlavne Stalin úmyselne odmietli pomôcť povstalcom v bojujúcej Varšave a nechali ich napospas nemeckým okupantom vykrvácať. Aká bola skutočnosť a čo mu predchádzalo.
Generál Bor Komorowski, ktorý velil povstaniu s myšlienkou povstania sa zaoberal už pred jeho vypuknutím v čase keď ešte červená armáda s nemeckými okupantmi bojovala na svojom území. V tom čase (kedy každé vystúpenie proti okupantom by pomohlo ČA v jej postupe, pretože Nemci by museli odveliť časť svojich jednotiek z východného frontu na potlačenie odporu) však gen. Komorowski odmietol povstanie so slovami: „vyvolať povstanie proti Nemcom nemôžeme, pokiaľ títo držia ruský front (t.z. ČA) ďaleko od nás“!!!
Keď vojska ČA po ťažkých bojoch postúpili až k Varšave pred ďalším postupom potrebovali určitý čas na odpočinok. Potrebovali doplniť stav vojska a taktiež aj vojenské zásoby, pretože zásobovacie trasy sa značne predlžili.
V tom čase na pokyn poľskej vlády z Londýna vo Varšave vypuklo povstanie pod velením spomínaného gen. Komorowského dňa 1.8.1944. Jeho cieľom nebolo pomôcť ČA v boji proti nemeckým okupantom, ale túto za žiadnu cenu nevpustiť do Varšavy (podobne ako pri pražskom povstaní o ktorom som už písal). Táto vláda mienila po víťazstve povstania presídliť do Varšavy a tým ovplyvniť povojnový vývoj v Poľsku. Dobre si uvedomovala, že ak Varšavu oslobodí ČA sympatie poľského obyvateľstva sa otočia v prospech ZSSR a bude to mať podstatný vplyv pre ďalšie politické smerovanie Poľska.
Proti takému zámeru povstania bol aj gen. Grod Rowiecki, ktorý uviedol, že „to budú krvavé jatky“, pretože povstalci boli slabo vyzbrojení a vycvičení. Podobné stanovisko zaujal aj gen. Anders z Londýna, ktorý po vypuknutí povstania vyhlásil: „nech hynú, keď sú hlupáci“.
Sovietska strana na pokyn Stalina vyvinula maximálne úsilie o nadviazanie kontaktu a koordinácii spoločných bojov. Maršal Rokossovskij vyslal na povstalecké územie kpt. Kolosa s radistom zo zámerom naviazať priame spojenie s vedením povstania a koordináciou spoločného postupu. Poľská vláda v Londýne však zakázala jednať so sovietskou stranou. Dokonca gen. Komorowski odsúdil na smrť gen. Smierciewského, pretože napriek zákazu londýnskej vlády rokoval so sovietskym velením o pomoci. Keď sovietska strana pochopila, že poliaci odmietajú s nimi komunikovať, pokúsili sa o ďalšiu alternatívu. Na povstalecké územie vysadili 4 členov poľskej armády, ktorá bola sformovaná na území ZSSR a bojovala spoločne s ČA s nádejou, že ako krajanom sa im podarí nadviazať kontakt s vedením povstania. Týchto výsadkárov však velenie povstania surovo povraždili ako zradcov Poľska. Čo malo teda vedenie Sov. armády robiť po takomto jednoznačnom postoji zo strany poľskej strany. Malo napriek tomu vkročiť do Varšavy a bojovať s odporom na oboch stranách jak proti Nemcom tak aj proti Poliakom. Aký vplyv by mal takýto postup ČA na vedomie Poliakov ak by proti nim bola donútená bojovať aj ČA??!!! Že to neboli zbytočne dohady na strane ČA potvrdila aj skutočnosť, že v priebehu ďalších bojov na území Poľska „silami domáceho odboja“ bolo zavraždených 212 príslušníkov ČA.
V priebehu povstania okrem príslušníkov „armie krajowej“, ktorá bojovala v povstaní zbytočne zahynulo aj 200 tis. civilistov. Po krvavom potlačení povstania veliteľ povstania Komorowski sa dostal do zajatia spoločne s ďalšími svojimi dôstojníkmi. V tomto zajateckom tábore boli umiestnení aj českí dôstojníci, ktorí sa priamo Komorowského spýtali, či je pravda, že nechal povraždiť poľských výsadkárov vysadených na povstalecké územie sovietskou stranou. Vtedy prehlásil, že on žiadneho poľského vojaka neuznáva okrem príslušníkov „armie krajowej“.
.