1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Výročie agresie NATO proti Juhoslávii

2015-03-27
.
xxxxxUplynulo 16 rokov od agresie NATO proti bývalej Juhoslávii. Pri tejto príležitosti Ministerstvo zahraničných veci Ruskej federácie vydalo nasledujúci komentár:
.
xxxxx„24. marca 1999 Organizácia Severoatlantickej zmluvy barbarským bombardovaním začala vojnu proti suverénnemu štátu - Juhoslovanskej zväzovej republike (JZR). Týmto aktom agresie boli hrubo porušené Charta OSN, Helsinský záverečný akt, všeobecne uznávané normy medzinárodného práva a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o urovnaní v Kosove. xxxxxBombardovanie Juhoslávie, ktoré trvalo 78 dní, bolo demonštráciou jednostrannej mocenskej politiky NATO s jemu vlastným opovrhovaním základným princípom urovnávania sporov mierovými prostriedkami, spôsobilo bolesť a utrpenie ľudu krajiny.
.
xxxxxPodľa odhadov jednotky NATO odpálili na JZR celkom 2300 rakiet, zhodili 14 tisíc bômb (vrátane kazetových a s ochudobneným uránom). Pri leteckých útokoch zahynulo takmer 2. tisícky civilistov, vrátane detí, a mnohé tisíce ich bolo zranených. Tieto obete zástupcovia NATO cynicky nazývali „vedľajšie škody“. V období po vojenskom zásahu z obavy o prenasledovanie opustilo svoje domovy v Kosove viac ako 200 tisíc Srbov.
.
xxxxxPri bombových útokoch boli zničené alebo vážne poškodené stovky ekonomických a infraštruktúrnych zariadení, zdravotníckych a vzdelávacích inštitúcií, historických a architektonických pamiatok, a tiež desiatky tisíc bytových jednotiek. Celkové hospodárske škody Juhoslávie dosiahli podľa rôznych odhadov 30 až 100 miliárd USD. Závažnými boli následky na životné prostredie.
.
xxxxxHlavným motívom konania podľa členov NATO bola snaha ochrániť kosovských Albáncov pred „utláčaním“ zo strany srbských orgánov a odvrátenie „humanitárnej katastrofy.“ V skutočnosti však cieľom operácie bolo podlomenie politického a ekonomického potenciálu Juhoslávie, ktorá presadzovala politiku nezávislého smerovania v regióne, s následným rozštiepením krajiny. Letecké údery boli naplánované bez ohľadu na výsledok medzinárodných rokovaní o otázke Kosova. Je príznačné, že hlavná vlna utečencov z Kosova sa vyvalila práve po začatí bombardovania.
.
xxxxxVarovania zo strany Ruska, vyjadrené v rámci zvolanej na jeho podnet mimoriadnej schôdzi Bezpečnostnej rady OSN 25. marca 1999 o tom, že nelegitímne použitie sily zo strany členských krajín NATO nielen destabilizuje Balkán, ale tiež ohrozí existujúci systém medzinárodných vzťahov, neboli vypočuté. xxxxxPo zbombardovaní Juhoslávie nasledovala vojenská invázia Spojených štátov amerických a ich spojencov v NATO pod neskrývane falošnými zámienkami a bez sankcie OSN do Iraku v roku 2003, ďalej cynické zneužitie rezolúcií 1970 a 1973 Bezpečnostnej rady OSN o Líbyi v roku 2011, kedy aliancia fakticky podporila jednu zo strán konfliktu.
.
xxxxxCelkové zameranie na bezohľadné zasahovanie do vnútorných záležitostí iných štátov bolo uskutočnené aj na Ukrajine, kde sa pod vplyvom a s priamou podporou zo strany USA a EÚ vo februári 2014 uskutočnil protiústavný vládny prevrat, ktorý vyústil do tragických udalostí občianskeho konfliktu v juhovýchodnej časti krajiny. Bohužiaľ, mnohopočetné zločiny proti civilnému obyvateľstvu spáchané ozbrojenými oddielmi podliehajúcimi ukrajinským orgánom, hromadné vraždy a humanitárna katastrofa v Doneckom a Luganskom regióne vôbec nezaujímajú tých, ktorí svojho času boli „zúfalí“ zo situácie s ľudskými právami v Kosove.
.
xxxxxŠtáty, ktoré sa podieľali alebo podporili bombardovanie Juhoslávie v roku 1999, by si mali uvedomiť, že v súčasnom kontexte globálnej turbulencie je veľmi dôležité vyvodiť si správne ponaučenie z minulosti, zriecť sa praxe „dvojakého metra“, jednostranného a selektívneho výkladu noriem medzinárodného práva.
.
xxxxxVyzývame našich partnerov, aby správne volili a rozhodli sa medzi krátkodobými politickými ziskami a strategickými záujmami budovania spoľahlivého systému európskej bezpečnosti, založenej na princípoch jej nedeliteľnosti, rovnosti a vzájomného rešpektovania záujmov. Samotná logika globálneho vývoja, spoločné pre celé ľudstvo výzvy a hrozby ako nikdy predtým diktujú nutnosť výlučne kolektívneho rozhodovania v rámci medzinárodných formátov.“
.