1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Pakt Molotov – Ribbentrop

2016-04-27 JUDr. Miloslav Grega, Košice
.
xxxxxDnešné naše médiá a prozápadní politici vrátane našich pseudohistorikov veľmi dôsledne po vzore papagájov opakujú tvrdenia západných politikov. V snahe čo najviac očierniť bývalý ZSSR a jeho čelného predstaviteľa Stalina zavrhujú pakt Molotov - Ribbentrop, ktorému dávajú opovrhujúce prívlastky ako zákerný, hanebný, diabolský a pod. Podľa nich tento pakt bol vlastne príčinou vypuknutia druhej svetovej vojny, pretože údajne v tajných dodatkoch sa jednalo o rozdelení Poľska. Pre zistenie aká je v skutočnosti pravda musíme si ozrejmiť skutočné historické fakty, ktoré predchádzali tomuto paktu a hlavne poznať vzájomné vzťahy medzi Poľskom a ZSSR v tom čase.
Na území, ktoré po prepadnutí Poľska Nemeckom obsadil ZSSR, už po celé stáročia navzájom bojovali poľské kniežatstva s ruskými a toto územie prechádzalo spod nadvlády jedných k druhým podľa momentálnej situácie. Samozrejme, že aj obyvateľstvo na tomto území sa navzájom miešalo a s ním aj vzájomná nenávisť jedných voči druhým. Za cárskeho Ruska s definitívnou platnosťou toto územie už patrilo pod neho, hoci poliaci o neho nikdy nestratili záujem. V priebehu I. svetovej vojny poliaci spoločne s cisárskym Nemeckom sa ho znovu pokúšali anektovať, čo sa im aj čiastočne podarilo. Po vypuknutí VOSR sovietski boľševici zostali pred ťažkou úlohou. Bojovať proti svojim nepriateľom na dvoch frontoch – proti bielogvardejcom a aj proti cisárskemu Nemecku a jeho spojencovi Poľsku a padnúť, alebo uzavrieť separátny mier na západe svojej krajiny a plne sa venovať iba vnútornému nepriateľovi – bielogvardejcom, ktorým však celé obdobie až do roku 1922 výdatne pomáhali západne mocnosti. Preto v marci 1918 bol podpísaný Brest - Litovský mier, ale ešte v roku 1920 v priebehu občianskej vojny zahájila poľská armáda vedená Pilsudským vojenské ťaženie pri ktorom sa zmocnila časti Bieloruska a západnej Ukrajiny. Keďže o toto územie sa začali viezť medzinárodné spory, preto v roku 1921 v Rige v Lotyšsku sa zišla mierová konferencia, ktoré mala s definitívnou platnosťou rozhodnúť o konečných hraniciach ZSSR a teda o tomto území. Túto konferenciu viedol britský minister zahraničných veci Curzon s francúzskym ministerským predsedom Clemenceauem – obaja zúriví antikomunisti. Pred samotnou konferenciou boli na toto územie vyslaní pozorovatelia, ktorí skúmali reč, zvyky a pod. tamojšieho obyvateľstva Na základe etnografických údajov z tohto územia boli stanovené konečné hranice ZSSR, ktoré súhlasili s hranicami po II. svetovej vojne – teda aj s územím, ktoré údajne mal ZSSR protiprávne anektovať Poľsku v čase jeho prepadu Nemeckom.
Je zaujímavé aj to, že zástupcovia ZSSR na tejto konferencii neboli vôbec prítomní, takže ju nemali možnosť ako ovplyvniť. Táto sporná otázka padla aj neskôr na Jaltskej konferencii. Vtedy zo strany anglickej delegácie padla námietka, či je oprávnená požiadavka Stalina aby si po vojne ponechal územie, ktoré obsadil po napadnutí Poľska Nemeckom. Vtedy Stalin uviedol, že túto hranicu ZSSR definitívne stanovili Curzon a Clemenceau a či anglická strana po ňom požaduje aby bol horší národovec a vlastenec ako títo dvaja, ktorí o nej rozhodli. Napriek tomu, že poliaci toto územie si neoprávnene anektovali na úkor Ruska, Stalin navrhol aby poliaci dostali za to ako náhradu čas územia od Nemcov až po západnú Nisu s čím jak americká tak aj anglická strana súhlasili.
Poľsko podpísalo s Nemeckom podobnú zmluvu o neútočení už v roku 1934. Po anšluse Rakúska v roku 1938, rozpade ČSR a násilnom obsadení Česka minister zahraničných veci Poľska Beck pri rokovaniach v Berlíne v januári 1939 vyhlásil, že Poľsko aktívne pomôže Nemecku v boji proti vtedajšiemu ZSSR. Za túto „pomoc“ poľská strana žiadala „skromnú korisť“ – ďalšiu časť západnej Ukrajiny, časť Bieloruska a prístup k Čiernemu moru. Keďže nástupom Hitlera k moci ČSR v jeho osobe videla možnosť svojho ohrozenia, preto v roku 1935 uzavrelo zmluvu o vojenskej pomoci s ZSSR. Táto zmluva však bola podmienená aj ozbrojenou pomocou zo strany Francúzska.
V čase podpisu Mníchovskej zmluvy ZSSR ponúkol pomoc ČSR, ale vzhľadom k odmietavému postoju zo strany Francúzska, k tejto pomoci nemohlo dôjsť s ohľadom na uzatvorenú podmienku v tejto zmluve. V priebehu roku 1939 od apríla ZSSR sa pokúšal uzavrieť dohodu medzi Anglickom a Francúzskom o vojenskej spolupráci, ale tieto pokusy definitívne stroskotali dňom 21.8.1939 vzhľadom k odmietavému postoju zo strany týchto západných mocnosti. Toho šikovne využil Hitler a ponúkol Stalinovi dohodu o neútočení, ktorá bola podpísaná 24.9.1939 na druhý deň po jej spracovaní. V tejto zmluve sa obe strany zaviazali, že nepoužijú vojenskú silu proti sebe a nespoja sa proti sebe s nepriateľmi. Nič iné táto zmluva neobsahovala a všetko ostatné je len výplodom bujnej fantázie politikov.
Keď l.9.1939 hitlerovské Nemecko napadlo Poľsko, je len pochopiteľne, že ZSSR v zaujme ochrany vlastného obyvateľstva žijúceho na tomto území do tej doby anektovanom Poľskom dňa 17.9.1939 ho obsadil. Alebo má niekto pochybnosti o tom, že išlo o ochranu tam žijúceho obyvateľstva a že ich ponechaním napospas nemeckým fašistom by bolo pre nich lepšie. To jasne dokazuje správanie sa Nemcov k Poliakom na obsadenom poľskom území a neskôr aj k Ukrajincom a Bielorusom po obsadení tohto územia fašistami. Až následne o 11 dní po „invázii ZSSR do Poľska“ bol podpísaný tajný dodatok pôvodného paktu v ktorom okrem iného si obe strany navzájom uznali právo na získané územia v Poľsku – teda nie v čase podpisu pôvodnej zmluvy. Nemecko však jednostranne a vierolomne porušilo zmluvy jak z Poľskom tak aj zo ZSSR.
Takže po celkovom zhrnutí, bývalý ZSSR obsadil územie, ktoré mu pôvodne patrilo po cárskom Rusku a ktoré bolo potvrdene aj Curzonovou konferenciou a na druhej strane bolo neoprávnené anektované Poľskom po 1. svetovej vojne. Samotné Poľsko jasne preukázalo svoju agresivitu obsadením oblasti na území Čiech a Slovenska po Mníchove ako aj ponúknutím pomoci Nemecku proti ZSSR za anektovanie ďalšieho územia na úkor ZSSR.
Samotný tzv. „hanebný“ pakt Molotov-Ribbentrop vyjadroval iba vôľu dvoch zmluvných strán o vzájomnom neútočení a tým neohrozoval a ani neobmedzoval žiadnu ďalšiu stranu. Preto je namieste otázka: táto zmluva bola horšia ako zmluva medzi Nemeckom a Poľskom uzavretou v roku 1934, prípadne Mníchovskou dohodou, ktorú podpísali západné mocnosti s Nemeckom na úkor tretieho štátu alebo následnými zmluvami medzi ZSSR a USA uzavretými v čase studenej vojny, ktoré boli uzavierané v snahe predísť zničujúcej 3 svetovej vojne? Na posúdenie nechám pre samotných čitateľov.
.