1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

70 rokov od víťazstva v bitke s fašizmom... boj pokračuje!

2015-05-10 Jalal Suleiman, podpredseda Komunistickej Strany Slovenska
.
.
xxxxx70 rokov uplynulo od vtedy, keď Sovietska osloboditeľská armáda zavesila nad Reichstagom v Berlíne červenú vlajku ako symbol víťazstva nad fašizmom a nacizmom, potom ako stáda Adolfa Hitlera 4 roky pustošili Európu. Vďaka tomuto víťazstvu vznikol nový svetový poriadok, kde voči sebe stáli dva odlišné tábory v tvrdej studenej konfrontácie, ktorá trvala takmer 45 rokov. Vďaka novému medzinárodnému poriadku sa mohli mnohé štáty na rôznych kontinentoch sveta zbavovať okupácie a cudzej nadvlády. Väčšina z nich dosiahla obdivuhodné výsledky v rôznych oblastiach života, to najmä v Ázii, Afrike a v latinskej Amerike.
.
xxxxxTreba však poukazovať na fakt, že tohtoročné oslavy výročia víťazstva nad fašizmom sú sprevádzané najmä nasledujúcimi alarmujúcimi javmi:
.
xxxxx1. veľká snaha pokryteckých síl podporovaných západným kapitálom o prepísanie histórie a zahmlenie podstatnej úlohy Červenej armády na tomto historickom víťazstve! Počnúc deväťdesiatymi rokmi minulého storočia sme svedkami nepretržitého falzifikovania dejín. Politický systém v mnohých krajinách Európy si zámerne osvojil jemné metódy zaobchádzania s bývalými predstaviteľmi fašistickej éry. V Nemecku a Taliansku mnohí predstavitelia z Hitlerovej a Mussoliniho éry si zachovali svoj status a po porážke fašizmu zastávali riadiace funkcie. Na Slovensku, v Poľsku a v Maďarsku po prevrate v roku 1989 dostali vysoké vyznamenania osoby či potomkovia osôb odsúdených za ich kolaboráciu s fašizmom. Preto sa niet čo čudovať faktu, že napríklad na Slovensku je dnes plno pamätných tabúľ a búst osôb s fašistickou minulosťou, ale takmer nikde nenájdete pamätnú tabuľu žiadneho z politických predstaviteľov Slovenského Národného Povstania. Toto samozrejme nie je špecifikum Slovenska, ale je to charakteristické pre všetky krajiny strednej Európy.
.
xxxxx2. rast vplyvu neofašistických síl v spoločnosti využívajúc štrukturálnu krízu kapitalizmu, ktorá sa prejavuje vo vysokej nezamestnanosti, zdražovania tovarov a služieb a drastickými útokmi na práva pracujúcich, ktoré boli vydobyté po druhej svetovej vojne, a to vo východnej Európe vďaka úspechu reálneho socializmu a v západnej Európe v dôsledku jeho vplyvu. Dnešná doba je charakterizovaná nárastom fašizoidných resp. profašistických tendencií, rasizmu, xenofóbie a militarizmu. Hrozbou je fašizmus. Kapitalizmus je matricou fašizmu, je jeho krajným nástrojom v boji proti socialistickému hnutiu.
yyyyyEurópu dnes ťaží nová neofašistická pravica, ktorá sa líši od klasického fašizmu tým, že zamenila svoju pôvodne deklarovanú nenávisť k buržoázii za dnes deklarovanú, ale čo je oveľa horšie aj praktizovanú nenávisť voči migrantom, žiadateľom o azyl, utečencom, Rómom a lokálnym národnostným menšinám, a to najmä ak sú inej farby pleti.
yyyyyTaktiež Fašizácia spoločnosti nemusí ju sprevádzať pochod vysokých čižiem a mávanie vlajok. Pokojne môže prísť z mainstreamu spoločnosti, pokojne z poslaneckých lavíc, teda z takzvaných relevantných parlamentných strán. Toto je dnes reálna hrozba pod vplyvom militarizácie a hľadania východísk z hlbokej kapitalistickej krízy.
.
xxxxx3. Európu všeobecne a v krajinách na východe a juhu kontinentu, mátoží z čias prevratu v bývalom Sovietskom zväze a socialistických krajinách vlna vulgárneho a intelektuálneho antikomunizmu. Miera antikomunizmu sa neustále zvyšuje, priamo úmerne k neustálemu zhoršovaniu životnej úrovne väčšiny obyvateľstva krajín EU. Silný antikomunizmus je v praxi najmä v krajinách bývalého socialistického tábora tvrdo praktizovaný:
yyyyya) Novely Trestného poriadku schválené niektorými parlamentmi niektorých štátov EU, a dnes na Ukrajine, sú len pokračovaním procesu ideologického boja zo strany vládnucej triedy súkromných vlastníkov kapitálu.
yyyyyb) Prijaté novely Trestného poriadku sú čistým ideologizmom; vychádzajú z prekonanej teórie totalitarizmu, ktorá bola skoncipovaná v 50. rokoch 20. storočia v USA ako ideologická zbraň v boji proti sovietskemu bloku. Zavádza paralelu medzi nacizmom a „komunizmom“. Ideológia totalitarizmu sa stala oficiálnou ideológiou súčasného režimu.
yyyyyc) Účelom antikomunistickej legislatívy je upevňovanie legitimity kapitalistického režimu. Vlastnícka menšina si je vedomá, že demokratická väčšina obyvateľstva nemá ku kapitalizmu pozitívny vzťah, musí ju preto indoktrinovať, manipulovať a zastrašovať. Cieľom je kriminalizovanie alternatív ku kapitalizmu, aby ľudia cítili a mysleli tak, že každá alternatíva ku kapitalizmu vedie k totalite a zločinnosti a preto sa jej vzdali. Zákaz komunizmu vedie jednoznačne k zákazu veľmi silného a takmer jediného kritického prúdu, ktorý v spoločnosti existuje.
yyyyyd) Novely trestných zákonov a zákaz komunistických symbolík prijímané v čase krízy, zhoršujúcej sa sociálnej situácie, dezilúzií zo spoločenského vývoja, strachu o budúcnosť, v čase, keď vládnuci režim USA spolu s NATO nerešpektujúc medzinárodné právo okupuje a ničí cudzie krajiny, unáša, mučí a vraždí ľudí vrátane detí ... Odvracia teda pozornosť od negatívneho vývoja a súčasných zločinov.
yyyyy4. zreteľné a identifikovateľné zoskupenie síl, kde sa transatlantický fašizmus spojil s Džihadofašizmom. Toto spojenie nie je náhodné! Je možne ho sledovať a identifikovať v Iraku, Sýrii, Afganistane, Líbyi a v Jemene. Západný agresívny a krvilačný Kapitál sa snaží posilniť a zároveň zmeniť podstatu boja počas veľkej krízy kapitalizmu a to z triedeného charakteru boja k náboženskému charakteru!
.
xxxxxPoučme sa z histórie skôr než sa dopustíme nenapraviteľných chýb!
.
xxxxxFašizmus je dnes vnímaný ako revolučná sila zameraná na zjednotenie potenciálu a možností "národa" smerom k obnove a znovuzrodeniu. Ide o deformovanú odpoveď na zoslabnuté národné cítenie uprostred celosvetového nespravodlivého zápasu na jednej strane a zlyhaním národných elít v zabezpečení pevnosti národnej vlády.
yyyyyV tomto článku nejde o výklad historických príčin vzniku klasického fašizmu, ale v prvom rade ide o zdôraznenie skutočnosti, že pád fašizmu nenastal vďaka sile odporu domáceho prostredia. Nemecký a taliansky fašizmus nebol porazený vďaka odporu a vzbure domáceho obyvateľstva (česť pamiatke státisícom martýrov tohto odporu), ale vďaka zdrvujúcej oslobodzujúcej sile prichádzajúcej zo zahraničia.
.
xxxxxFašizmus vznikol počas obdobia silných ekonomických kríz a sociálnych nepokojov, ktoré zachvátili Európu v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Fašizmus sa vďaka objektívnym podmienkam vynoril na politickej scéne ako silný hráč, ktorý "dokáže" vyviesť ekonomiku z krízy a "zachrániť " spoločnosť panujúceho systému a nie uskutočniť v ňom zmenu! Ide o veľmi dôležité konštatovanie pretože fašizmus nemal záujem na odstránení a ani neodstránil ekonomický panujúci systém, ale jeho záujem sa sústredil len na zmenu spôsobu vládnutia. Odmietol buržoázno-demokratický spôsob vládnutia za účelom diktatúrou zabezpečiť hegemóniu reakčných monopolných tried. Zmena nastala len v spôsobe vládnutia, výsledkom čoho bolo len v Nemecku zavraždených 10 miliónov ľudí zo všetkých politických smerov, a to najmä z ľavicového komunistického hnutia! Situácia v Taliansku bola obdobná len v menšom meradle.
.
xxxxxRast extrémnej pravice-neofašizmu v Európe je celospoločenský problém a nie len problém pravice. Silný antikomunizmus a nepoľavujúci tlak zameraný na diskreditáciu komunistického hnutia na Slovensku, viedol k jeho vytláčaniu z centra politického života a to vedome, či nevedome dláždilo cestu neofašistickým silám, ktoré sa tešia nevídanému pokoju a tolerancii. Demagogicky zdvíhajú heslá charakteristické pre radikálnu ľavicu a získavajú na svoju stranu stále viac lojálnych príslušníkov z radov frustrovanej mládeže a príslušníkov pracujúcej chudoby. Niet divu, keď sa o problém fašizmu nezaujímala žiadna vláda po roku 1989. Trestuhodný je aj postoj politických strán a intelektuálnej elity – česť výnimkám, ktorá si s týmto nebezpečným fenoménom hlavu neláme. Inými slovami: Antikomunizmus je cesta k fašizmu. Kto toto nepochopil, zahráva sa s ohňom.
.
xxxxxEkonomický aspekt novej vlny fašizácie v Európe- Ukrajina je hnacím motorom
.
xxxxxKaždá lokálna vojna v dnešnom globalizovanom svete je hrozbou pre medzinárodný mier. Horšia správa je, že dnes mimoriadne dokážeme počítať a naraz niekoľko lokálnych vojen naraz! Niekto poznamenával, že svet sa zbláznil! Nie svet sa nemôže zblázniť! Ten politicko-ekonomický systém, ktorý tu panuje si nezaslúži žiť, ale odmieta umrieť!!!
.
xxxxxZ geopolitického hľadiská vieme, že dnešný náš svet je rozdelený medzi nadnárodnými korporáciami a oligarchami na sféry vplyvu a sféry ekonomického prospechu! Kým doposiaľ Sýria, Irak, Líbya patrili do sféry vplyvu východného kapitálu, teda Ruska s možnosťou ekonomického prospechu západného kapitálu, teda EÚ a USA, tak iné regióny sú na opak pod silným vplyvom západného kapitálu s možnosťou ekonomického prospechu pre východný kapitál.
.
xxxxxDnes sa Západný kapitál rozhodol tuto rovnicu obrátiť! On chce mať na Ukrajine a v okrajových sovietskych republikách vplyv! Teda je jasné, že západný kapitál je v tomto prípade v ofenzíve a východný v defenzíve. Teda zákopy sú a otázka je, aký by mal byť postoj a správanie sa ľavicových, radikálnych, robotníckych a komunistických hnutí v tejto konfrontácii?
,
xxxxxNie je v záujme pracujúcich byť v ani jednom z týchto zákopov! Vôbec nie! Mier je humanistickou komunistickou hodnotou, za ktorú sa dá bojovať, ale nie vo vojne, ale proti nej!
.
xxxxxMusíme trvať na triednom charaktere boja! Teda triedny boj za mier! Ľavica musí byť nevyhnutne proti pôžičkám na zbrojenie! Výzvy navýšiť podiel armád na HDP sú militarizáciou, proti ktorej, si myslím, treba bojovať!!!
.
xxxxxÚčinný boj proti fašizmu v súčasnosti nevyhnutne požaduje širokú koalíciu vlasteneckých, ľavicových, demokratických, humanitných a antifašistických síl v Európe a vo svete.
.
xxxxxNemáme čo stratiť, okrem našich náboženstiev a vlastnej buržoáznej triedy, ktoré nás doviedli do toho stavu, v ktorom sa dnes nachádzame.
.