1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

95.výročie vzniku Komunistickej strany Československa, Komunisti spamätajme sa !

2016-06-01 Viera Klimentová, podpredsedníčka KSS
.
Komunistická strana Československa bola založená na ustanovujúcom zjazde, ktorý sa konal v Prahe v dňoch 14. až 15 mája 1921. Jej vznik bol výsledkom poučenia z predchádzajúcich triednych bojov, revolučných skúseností boľševickej strany Ruska, ako aj zrady pravicového vedenia sociálnej demokracie v Československu.
Vo svojom príspevku k tak významnému výročiu, akým je 95. výročie vzniku KSČ nechcem opisovať chronologické udalosti, ktoré tomu predchádzali, ani následné významné medzníky jej činnosti. To všetko je možné nájsť v historických faktoch a dokumentoch dejín Komunistickej strany Československa. Počas 95 rokov komunisti žili a pracovali v zložitých podmienkach buržoáznej Československej republiky, v podmienkach okupácie nacistickým Nemeckom, ale aj v podmienkach budovania socializmu. Dvadsaťštyri rokov funguje obnovená KSS v poprevratovom systéme, ktorý je pre jej pôsobenie niečím novým. Prechádzame vývojom od socializmu ku kapitalizmu. Myslím si preto, že oveľa užitočnejšie je zamyslieť sa nad touto etapou vývoja a stavom komunistickej strany v ktorej sa nachádza práve dnes.
Nad tým, či sme sa  poučili, či sme využili skúsenosti a ako sme sa vysporiadali so zradou.
Poučili sme sa?
Komunistická strana vznikla a fungovala ako dobrovoľný, organizovaný a bojový zväzok rovnako zmýšľajúcich ľudí – komunistov. Vo svojej činnosti sa riadila a riadi učením marxizmu-leninizmu. Máme to v programe aj v stanovách strany. Už dlhšiu dobu však akosi opomíname, že učenie marxizmu-leninizmu nie je dogmou, ale návodom na činnosť. Že je to tvorivá, rozvíjajúca sa teória a metóda pružnej politickej praxe. Dogmou sa môže stať poučka sama o sebe správna, avšak nedialekticky aplikovaná, bez uváženia novej konkrétnej situácie. V našej práci absentuje z tohto pohľadu systematické rozpracovanie nášho programu a vôbec systematická práca. Naše postavenie je dnes veľmi špecifické. Nemôžeme pracovať príležitostne, či nárazovo. Ale nemôžeme urobiť revolúciu z večera do rána.
Nevedieme robotnícku triedu k naplneniu jej historickej úlohy, nie sme vedúcou silou v spoločnosti, nie sme v čele žiadneho revolučného procesu. Revolučnou situáciou nie je účelovo organizovaný protest učiteľov, či zdravotných sestier, ani žiadny štrajk, ktorý je už v zárodku eliminovaný, nekoordinovaný a následne utlmený kolaborantským dohovorom odborových organizácií. Musíme vyvolať skutočnú občiansku nespokojnosť a vznik revolučnej situácie.
Hybnou silou každej revolúcie sú vykorisťované masy. Aj v našej súčasnej spoločnosti tieto masy existujú, len si akosi neuvedomujú svoju situáciu, nepoznajú svoje práva a nevyužívajú svoje možnosti. Trpne znášajú svoj údel ako sa dnes často hovorí s pokorou. Našou úlohou je otvárať ľuďom oči, aby si uvedomili a chceli svoje postavenie zmeniť. V spoločnosti to musí začať vrieť a potom nastupuje plnenie našej ďalšej  úlohy – viesť, organizovať a koordinovať hnutie nespokojných občanov - vykorisťovaných zamestnancov (hnutie vykorisťovaných), nezamestnaných (hnutie nezamestnaných), bezdomovcov (hnutie bezdomovcov), mladých ľudí (za bezplatný prístup k vzdelaniu), dôchodcov (za dostupnosť  bezplatného zdravotníctva). Sú to len príklady, lebo tak by som mohla pokračovať ďalej. Na takúto situáciu musíme byť dokonale pripravení.
Udalosti deväťdesiatych rokov nás vrhli do vykorisťovateľskej kapitalistickej spoločnosti a my sme dopustili svojou nesystémovou a neprezieravou politikou, že náš vplyv je takmer nulový. Nechali sme tento systém beztrestne zakoreňovať a ľudia si svoj údel pomaly osvojujú. Nechajú sa okrádať úžerníkmi, vyhadzovať z práce, ponižovať.  Niekedy si aj zašomrú, zanadávajú na politikov, ale tam ich aktivita končí. A naša rétorika a  revolučnosť neodrážajú potreby súčasnej doby. Ak sme pracujúci pôsobíme na svojich kolegov tak, že si nás vážia ako komunistov ? Ak sme nezamestnaní, využívame úrady práce na vnášanie uvedomenia si príčin takéhoto stavu, ľuďom stojacich pred dverami úradníkov? Ak nám zamestnávateľ nevyplatí mzdu, alebo nás diskriminuje ozveme sa?
Takže poučili sme sa? Myslím si, že  nepoučili a v historickom čase sme na začiatku.
Využili sme skúsenosti ?
Keď prechádzame dejinami komunistickej strany nájdeme v nich veľa príkladov ako riešiť aj zložité situácie. Komunistická strana fungovala vždy (až na obdobie socializmu, kde mala zakotvenú vedúcu úlohu v ústave, čo nepovažujem za správne, komunistická strana musí mať prirodzenú autoritu) v zložitých politických situáciách, keď musela plniť dvojjedinnú úlohu –  vedúcu úlohu, bojovať o svoje miesto v politickom systéme, prekonávajúc svoje vlastné vnútorné problémy a zároveň historickú úlohu, bojovať proti zbedačovaniu ľudí a zvrhnúť kapitalistický vykorisťovateľský systém.
Ak by sme si osvojili poučenia z historickej cesty komunistickej strany a využili skúsenosti z jej prehier, ale aj víťazstiev, určite by sme dnes oveľa ľahšie a úspešnejšie riešili problémy, pred ktoré nás postavili nástrahy novembrového prevratu. Komunistická strana bola vždy silná vtedy, keď mala spojenie s ľudom, s pracujúcimi, s masami. Ukázalo sa, že táto devíza sa postupne prirodzene strácala už počas socializmu a po prevrate sa upravovala zákonne. Eliminácia jej vplyvu mala za následok zákaz politickej organizácie v závodoch a na pracoviskách. To však nebránilo prejsť na iné formy práce a využiť skúsenosti z činnosti počas buržoáznej republiky. Nastalo prepúšťanie zo zamestnania a rástol počet nezamestnaných. Komunisti vždy v ťažkých chvíľach dokázali pomáhať. Nenechali rodiny vyhodených zamestnancov živoriť. Dnes však prevláda pud sebazáchovy, egoizmus, ľahostajnosť a nevšímavosť k biede a zúfalstvu tisícov ľudí.
V ťažkých vojnových rokoch išli naši ľudia do boja za svoju vlasť, za slobodu, proti hitlerovským okupantom s nasadením vlastného života. V ich čele stáli komunisti. Ponúkajú sa nám skúsenosti z organizovanie odporu proti fašizácii našej vlasti, z ilegálnej činnosti zakázanej komunistickej strany. Je doba, v ktorej hrá len otázka času, kedy tieto skúsenosti budú veľmi aktuálne. Sme na to pripravení, alebo nás preverí len trpká realita?
Nechali sme plynúť čas. Čas na likvidáciu hodnôt, ktoré sa budovali desaťročia. Vytratila sa slovanská vzájomnosť, hrdosť, vytratilo sa vlastenectvo, vytratila sa ľudskosť. Stojíme na prahu tretej svetovej vojny, ako súčasť germánskej a americkej mašinérie. Dopustili sme zvrátenie chodu dejín späť na koniec tridsiatich rokov. Dopustili sme zradu tých, ktorí obetovali v boji za slobodu, za mier to najcennejšie - svoje životy. A to je neodpustiteľné!
Nemám priestor na detailnejšie rozvádzanie možností čerpania ďalších skúseností, ale je ich nesmierne veľa a my sme ich nevyužili !
Je ešte čas spamätať sa !
Zrada …
Minulosť je pre nás studňou do ktorej je treba načrieť vždy, keď potrebujeme načerpať skúsenosti. Komunistická strana je v kríze a treba hľadať cestu ako z nej vyjsť. Práve preto som predpokladala, že pri tak významnom výročí vzniku komunistickej strany a v tak zložitej a vážnej situácii v akej sa komunistická strana dnes nachádza, dajú o sebe vedieť najmä odborníci, historici, politológovia, ale akosi všetci mlčia. Možno je to z obavy, že sa treba viac nakloniť a hlbšie načrieť do studne deväťdesiatpäť ročnej histórie. Veď je treba vytiahnuť na svetlo aj najúčinnejších nepriateľov činnosti – oportunizmus, revizionizmus a frakcionárstvo. Práve oni sú účinnými likvidátormi komunistickej strany. Paralyzovali jej činnosť v minulosti a paralyzujú ju aj dnes. Úspešnosť novembrového prevratu bola dokonaná aj vďaka zrade vo vnútri komunistickej strany na ktorej parazitovali karieristi, ľudia morálne a politicky nepevní, túžiaci po moci a peniazoch. Dnes môžeme len trpko skonštatovať. Podarilo sa im to ! Aj za cenu zrady nám dnes vládnu.
Nie je možné, aby sme  donekonečna konštatovali, že sa dištancujeme od chýb minulosti a nepomenovali ich, že sa ku všetkému pozitívnemu hlásime a nedefinovali, čo pozitívne si osvojujeme. Chýba nám konkrétnosť, chýba nám adresnosť a chýba nám odvaha pomenovať problémy a ich nositeľov. Trpne sa pozeráme na ľudí, ktorým ak sa znepáči rozhodnutie legitímneho ústredného orgánu, vspupne sa zgrupujú v skupinách a útočia na vedenie strany, alebo zo strany odídu a založia si „svoju“. Táto prax trvá už dvadsaťštyri rokov. Vedome, či nevedome stranu likvidujú.
A my strieľame naslepo a len tak, spoza bučka. Musíme preto zmobilizovať svoje sily a odtiahnuť poklop na „studni histórie“. Je ťažký lebo na ňom leží okrem oportunistickej, revizionistickej a frakcionárskej špiny a bahna aj z r a d a !
Komunistická strana, ak chce byť skutočne komunistickou, musí vždy rešpektovať a uplatňovať základné princípy svojej vnútornej činnosti – disciplínu a demokratický centralizmus ako prejav kolektívneho vedenia a rozhodovania, a princípy vonkajšej činnosti – nikdy sa nesmie odtrhnúť od más.
.