1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Pošliapaná demokracia

Podľa britského politika a štátnika Winstona Churchilla sa na svete nič lepšie nevymyslelo ako je demokracia. Rozhodujúce vždy bolo komu tá „vymyslená“ demokracia slúžila. Hovoriť o demokracii uplatňovanej v britskom impériu na rozhraní 19. a 20.storočia až po rozpad jeho koloniálnej sústavy je cynizmom voči zotročeným národom. Politické vydieranie a demonštrácie sily sú uplatňované aj po získaní obmedzenej nezávislosti bývalých kolónii zo strany vtedajších koloniálnych mocnosti. Keď nepomáhajú diplomatické tlaky, organizujú sa štátne prevraty podporované vojenskou intervenciou. V posledných rokoch iniciatívu prebralo najmä Francúzsko.

Ak poslaním demokracie je olúpiť väčšinu národa o majetok, ktorý pracujúci za desaťročia vytvorili, ak úloha demokracie spočíva vo vykorisťovaní tých, ktorí sú nútení predávať (z hľadiska prežitia) na trhu práce svoju pracovnú silu, ak z tvorcov materiálnych hodnôt sa stali ľudia druhej kategórie, ak sa povýšili kastovnícke maniere nad práva väčšiny, ktorá vytvára vlastníkom ukradnutého majetku vysoké zisky a jej zostáva len na prežitie, tam končí demokracia, nastupuje diktát kapitálu. Nech sa pozrú do svojho zrkadla uzurpátori moci na Slovensku – vládni služobníci súčasného režimu, veľkí podnikatelia, bankovnícka šľachta, domáci oligarchovia, ktorí spolu so zahraničnými investormi určujú pre seba vytváranie priaznivých legislatívnych a hospodárskych podmienok pre svoje vysoko ziskové účinkovanie na úkor pracujúcich. Iniciatívne v tomto smerovaní postupuje súčasná koaličná vláda, je ústretová k podnikateľom v znižovaní daní a tiež z dividend z navrhovaných pätnásť percent na sedem. Uvedený príklad potvrdzuje, že zisky podnikateľov sú nadradené nad národné zdravie. Tento postup je výkričníkom chamtivosti bohatých a antihumánneho kapitalistického systému.

Ponovembrové vlády prostredníctvom propagandy vyhlasovali, že budú rešpektovať vôľu ľudu, že už nebude trpieť v područí komunistickej diktatúry. Sľubovali a zároveň klamali. Ich vládnutia od samého začiatku (od roku 1990) je protiľudové, ohrozuje bytie slovenského národa. V čom? V zločine, čiže privatizácii národného majetku vytvoreného pracujúcimi za štyridsať rokov výstavby socializmu. Majetku všetkých sa zmocnili amorálni jednotlivci, špekulanti, ľudia napáchnutí jedom antikomunizmu, ktorí horlivo pomáhali uzurpátorom novej moci. V mene demokracie boli odvrhnuté a pošliapane základné ľudské práva. Ich porušovanie sa dialo vyhadzovaním robotníkov z práce (pokračujúcou aj v súčasnosti), likvidáciou priemyselných podnikov, roľníckych družstiev a štátnych majetkov. Slovensko postihla vysoká nezamestnanosť s prudkým poklesom životnej úrovne. Kádrovníci nového typu v školstve sa postarali o odvolanie skúsených riaditeľov a šikanovanie „neposlušných“ učiteľov, ktorí neboli zárukou spiatočníckej premeny vyspelého a svetom uznávaného školstva.

V kultúrnej oblasti boli pozbavení vedúcich miest osvedčení priekopníci v skutku národnej kultúry, ktorí čerpali zo studnice poznania pospolitého ľudu žijúceho v dielach našich popredných klasikov. Hviezdoslavova knižnica zanikla a s ňou aj vydavateľstvo Mladé letá určené pre mládež.

Pri pobyte Václava Havla „světového“ dramatika v sídle slovenských spisovateľov v Budmericiach František Mikloško, vtedajší predseda NR SR sa „odborne“ vyjadril, že za štyridsať rokov socializmu v tomto kaštieli sa nič rozumného nenapísalo. Nad dielami socialistického realizmu a ich tvorcami zavládol kríž novodobej inkvizície. Z knižníc a literárnych školských učebníc sa vytratili diela Fraňa Kráľa – Čenkovej deti, Cesta zarúbaná, od Petra Jilemnickeho – Pole neorané, Kus cukru a od ďalších literátov, ktorí stvárnili v dielach zápas robotníckej triedy a roľníckej chudoby proti veľkotovárnikom a veľkostatkárom za spravodlivý svet bez vykorisťovania. Uvedené nehoráznosti sa udiali v mene „demokracie a slobody“.

Tiež vyspelé a dobre organizované zdravotníctvo padlo za obeť novým poriadkom. V nemocniciach je zrušených stovky oddelení a desiatky menších nemocníc. Počet posteli je znížených na neúnosnú mieru a s nimi i tisícky zdravotných sestier. Nehľadelo sa na potreby pacientov, ale na zníženie nákladov. Uvedený hazard s ľuďmi je trestuhodný čin a výkričníkom neľudskosti arogantnej moci. Neduhy z uplynulých rokov pretrvávajú. Štátne nemocnice sú zadlžené, lukratívne oddelenia prešli do súkromných rúk a zisky sa sypú do súkromných vriecok. Kým socialistické zdravotníctvo sa priblížilo k ľuďom aj do odľahlých obcí a lazov v súčasnosti ľudia z týchto oblastí musia prekonávať až šesťdesiat kilometrové vzdialenosti. Uvedený stav je vizitkou systému.

V súčasnosti domáce a zahraničné firmy volajú po kvalifikovanej pracovnej sile o ktorú sa vyše dvadsať rokov nestarali. S likvidáciou štátnych podnikov bolo likvidované i vybudované učňovské školstvo. Prázdne ale horúce hlavy dosadených riaditeľov spálili po sebe mosty. Z továrenských objektov zostali len torzá, ktoré sú svedectvom „víťazstva“ antikomunistických síl nad porobou väčšiny. Noví zamestnanci prichádzajú zo zahraničia, osudom ktorých je pracovať za nízke platy. Čo ešte čaká našu dospelú mládež? V roku 2015 sa vysťahovalo za prácou 15 tisíc a za sedem mesiacov tohto roka 11 tisíc mladých ľudí. „Zdravá krv odteká, vývraty zostávajú“. Priliehavá veta zo slovenského filmu Varúj.

Koaličná vláda vyzdvihuje hospodársku prosperitu Slovenska. Žiaľ, že rast HDP umožňuje prosperitu zahraničným firmám vo zvyšovaní zisku putujúceho do zahraničia. Kúpyschopnosť obyvateľov sa zvyšuje predovšetkým prostredníctvom pôžičiek, ktoré dosahujú nebezpečné rozmery. Exekútori sú pripravení na ich obete. Platy vo výrobných podnikoch sú nízke, nezodpovedajú rastu produktivity práce. Miera vykorisťovania sa zvyšuje.

Pre rozvoj poľnohospodárstva je cesta zarúbaná. Jednotlivé dotácie pre zastavenie úpadku sú prištipárske, neriešia ťažiskové problémy. Konsolidácia je v nedohľadne, súčasný stav je alarmujúci najmä v živočíšnej výrobe. Hazarduje sa so zdravou výživou i s budúcnosťou národa. Zo zahraničia sa dováža šesťdesiat percent potravín. Slovenská pôda sa dostáva do rúk cudzincov. To vyžaduje rozhodný ťah vlády proti požiadavkám Európskej únie. Ide o základný a najcennejší výrobný prostriedok pre Slovensko. Jeho ochrana a zveľaďovanie sa musí stať prioritou. Čo sme zdedili od našich predkov treba zanechať budúcim pokoleniam.

Zahraničná politika je zameraná na podporu USA, ktoré sú povestné v tom, že všade vo svete majú svoje záujmy. Ide najmä o krajiny s hojnosťou nerastného bohatstva nachádzajúceho sa na strategických územiach. V poklonkovaní Bruselu vďaka štátnym predstaviteľom patríme medzi preborníkov. Mikuláš Dzurinda a jeho nasledovníci ďakovali bruselskej administratíve aj za ošklbanie Slovenska o najvzácnejšie klenoty. „Demokratickým“ diktátom zmenili zákony a podpísali likvidačné dohody. Za uzurpovaný majetok získalo Slovensko a jeho pospolitý ľud vybrakované západné „hodnoty“. V zahraničnej orientácii sa uskutočnil zásadný obrat proti východnému priateľstvu s Ruskom t.j. proti krajine našich osloboditeľov, ktorí Slovensko vytrhli z pazúrov nacistického Nemecka. V súčasnosti sa jednotky slovenskej armády spoločne so Severoatlantickou alianciou pripravujú na obranu západných hodnôt proti Rusku. Propaganda pracuje na plne obrátky pre zmenu myslenia občanov v prospech podpory zločineckej aliancie. Pripomíname A. Kiskovi a ministrovi obrany P. Gajdošovi, že neslávne dopadla Tisová armáda nasadená v júni 1941 proti Sovietskemu zväzu bojujúca za novú civilizovanú Európu. Protesty širokej verejnosti za vystúpenie Slovenska z NATO sú ignorované. Vtiahnutie Slovenska do NATO slúži cudzím záujmom za ktoré slovenskí vojaci majú obetovať svoje životy?

Každodennou frázou propagandy je vyzdvihovaná sloboda slova a pohybu. Realita je opačná. Sloboda slova prezentovaná v médiách je umožnená v rámci uznávania súčasného politického systému. Propagovať alternatívne cesty hospodárskeho rozvoja je pre Komunistickú stranu Slovenska nepriechodná. Tu už nejde o cenzúru, ale blokádu nepriateľských názorov pre vládnucu buržoáznu triedu. Ako je to so slobodou pohybu? Bez polície a príslušníkov armády sa štátnici a bruselskí predstavitelia nemôžu ani pohnúť. Bratislavský summit sa stal ukážkou strachu jej účastníkov, ale pred kým, keď žijeme podľa nich v slobodnej a demokratickej Európe? Občania Bratislavy „slobodne“ vyprázdnili mesto. Zločinecké gangy znemožňujú slobodný a bezpečný pohyb občanov v každom väčšom meste.

Záverom:

Kapitalistický režim na Slovensku je nositeľom permanentnej nezamestnanosti, zvrhlosti, chudoby, zničujúcej sociálno-ekonomickej nerovnosti, demoralizácie spoločnosti a úžery. Ľudia žijúci v neznesiteľných pomeroch sú psychicky deptaní, ponižovaní a diskriminovaní. Z ich zúfalstva sa zvyšuje počet sebevrážd. Ide o beztrestné porušovanie ľudských práv na státisícoch nešťastníkov. Antikomunistické zákony a falzifikácie histórie (z rokov 1948 – 1989) znevažujú a kriminalizujú najúspešnejšie obdobie našej histórie. V uvedenom období neexistovala nezamestnanosť a každá mal možnosť pracovať v tom obore, ktorý sa vyučil. Ľudí netrápil strach zo sociálneho zabezpečenia rodiny, neexistovali boháči a bedári. Občianska rovnosť sa nedeklarovala len zákonom, ale fakticky.

Vládne kruhy sa boja socializmu i keď z neho zbohatli. Vedia, že čo nakradli by museli vrátiť. Spravodlivosť zavládne vtedy, keď tvorcovia materiálnych hodnôt sa stanú ich vlastníkmi. To je perspektíva socializmu.

Juraj Bobor

Videozáznamy z aktivít KSS

2015-09-03 Administrátor
xxxxxaktuálne a staršie vydania

Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou?

2015-05-12 Oľga Fábryová
.
xxxxxPán Šebej by sa mal vrátiť do školy a učiť sa dejepis. Prečo? Nuž najmä preto, lebo po svojom interpretuje historické udalosti.
yyyyyUvediem príklad. Rád – najmä v súčasnosti a to dokonca aj pri príležitosti osláv 70. výročia oslobodenia a skončenia Druhej svetovej vojny – na adresu Ruska vyťahuje pakt o neútočení medzi ZSSR a hitlerovským Nemeckom. Lenže akosi pozabúda na jednotlivú postupnosť udalostí a aj na to, aká bola v tom čase aktuálna situácia.
yyyyyTak si to len niekoľkými faktami pripomeňme – aj pánu Šebejovi.

Čítať ďalej...