1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Antikomunizmus v legislatíve

Jozef Hrdlička, predseda KSS
.
xxxxxPo spoločensko-politickom prevrate v roku 1989 spustili vládnuce triedy a novo tvoriace sa ekonomické elity v Československu a následne na Slovensku antikomunistickú propagandu a ideologickú vojnu, ktorej cieľom bola snaha o totálnu likvidáciu náklonnosti obyvateľstva k socializmu. Snaha o vykorenenie 40 ročnej socialistickej výchovy. Prejavilo sa to nielen v plošnej mediálnej a psychologickej ofenzíve, ale veľmi výrazne aj v legislatívnej podobe. Teda v podobe biča na tých, ktorí bi si dovolili zapochybovať o správnosti nastúpenej cesty k slobode a demokracii.
yyyyyZa legislatívny začiatok možno považovať prijatie tak zvaného lustračného zákona č. 451/1991 Zb. z októbra 1991 ktorý schválilo vtedajšie Federálne zhromaždenie ČSFR. Následne v novembri 1991 bol rovnako tak vo Federálnom zhromaždení prijatý nový zákon o tak zvanej „dobe neslobody“ ako zákon č. 480/1991 Zb. Po rozdelení federácie bol na území Českej republiky schválený zákon č. 198/1993 Zb. o „protiprávnosti komunistického režimu a odpore proti nemu“.
yyyyyV podmienkach Slovenskej republiky si podobný zákon ešte musel trochu počkať, avšak dočkal sa. V roku 1996 prijala Národná rada SR zákon č. 125/1996 Z.z. o „nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému“. Antikomunistické opatrenia na Slovensku pokračovali. V roku 2002 prijal slovenský parlament zákon č. 553/2002 o „sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek slovenského štátu 1939 – 1989 ako aj o založení Ústavu pamäti národa.
yyyyyToto antikomunistické besnenie nestačilo tak bol ešte v roku 2006 schválený zákon č. 219/2006 Z.z. o protikomunistickom odboji. Zatiaľ posledným právnym aktom namiereným proti komunistom alebo ich priaznivcom bola novela Trestného poriadku z roku 2011.
yyyyyJe potrebné zdôrazniť, že hlavným cieľom antikomunizmu aj v legislatívnej rovine je posilňovanie autority ponovembrového režimu a zastrašovanie slovenského obyvateľstva ktoré ako viaceré štatistiky dokazujú, nie je príliš naklonené kapitalistickému vývoju v krajine. Ide o snahy kriminalizovať a diskreditovať pravdu o režime do roku 1989 ako aj preventívne likvidovať akékoľvek alternatívy ku kapitalizmu.
.