1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Kauza Váhostav len potvrdzuje charakter tohto systému

2015-04-26 Pavol Suško
.
xxxxx„Kauza Váhostav“ je za ostatné dni a týždne médiami i politikmi pretriasaná z rôznych strán, na rôznej úrovni a s rozličnými hodnoteniami, „odhaleniami“ i „pikoškami“.
yyyyyObviňovania jednotlivcov a politických strán o vine či nevine, o podiele na vzniknutom „probléme“, „pripomínanie“ a „vytýkanie si“ hriechov je však v podstate len divadlom predvádzaným /hraným/ buržoáznymi stranami. Zaoberá sa však len „vrcholkom“ ľadovca buržoázneho ekonomického a politického systému. Ktorý také isté a podobné jednanie umožňuje vo všetkých ostatných prípadoch, kedy ide „o veľké peniaze“ a veľké majetky.
yyyyy„Kauza Váhostav“ potvrdzuje skúsenosti i teoretické vývody komunistov z praxe, že buržoázny systém čoraz viac a čoraz nezakrytejšie slúži predovšetkým veľkému kapitálu, monopolom, finančným skupinám a veľkým národným i nadnárodným spoločnostiam. Tak sú v tomto systéme vytvorené aj zákony. V našom prípade za celé obdobie po prevrate v roku 1989.
yyyyyUvedená kauza je priamo ukážkovým príkladom toho, ako zákony až doteraz vytvárali podmienky na to, aby v prípade ekonomických problémov boli viac chránené veľké podniky ako tie malé. Aj keď na úkor malých firiem a jednotlivých živnostníkov.
yyyyyKde je teda princíp slobodnej konkurencie, o ktorej hovorili protagonisti prevratu pri rozvracani socialistickej hospodárskej štruktúry, vrátane zákonov na jej fungovanie? Prečo sa pri vzniku strát veľkých firiem zrazu očakáva pomoc štátu a jeho zásah, ak je firma súkromnou spoločnosťou? Prečo sa záchrana pri neúspešnom podnikaní súkromnej firmy robí na úkor nevyplatenia malých firiem a živnostníkov? Tu už „slobodná konkurencia“ ako „výhoda“ kapitalistického hospodárstva neplatí? Asi nie. Nech si „konkurujú“ malí podnikatelia až do tisícky krachov každý rok, ktorým nikto nechce ani nemá ako pomôcť. Pomôcť treba „tým veľkým“.
Prečo?
Lebo tí sú „naši“. Teda každý patrí k niektorej z politických strán, ktorú pomáhal vytvárať, a ktorá im „na oplátku“ pomohla „kedysi“ a „nejako“ k posilneniu ich majetku a bohatstva. A toto je zase zdrojom financovania na fungovanie týchto buržoáznych politických strán. Bez ohľadu na to, či sa zaraďujú medzi pravicové, alebo si prisvojujú pomenovanie ľavicové.
yyyyyĽudia sa stali rukojemníkmi veľkých firiem a oligarchov. Prvou skupinou sú malí podnikatelia a živnostníci, ktorým nemá byť vyplatená dohodnutá suma financií, ani keď odviedli prácu podľa zmluvy. Tá slúži zároveň rukojemníkom pri tlaku Váhostavu na vládu či banky, aby dostali pomoc od štátu, lebo od toho závisí, koľko svojich záväzkov a do akej miery splnia.
yyyyyDruhou skupinou rukojemníkov sú všetci občania Slovenska, pretože tej sa „hrozí“, že ak Váhostav nedostane „pomoc“, oneskorí sa termín výstavby jednotlivých úsekov diaľnice a teda aj celej trasy diaľnice, ktorý sa posúval už niekoľkokrát.
yyyyyKde je teda „výhoda“ „trhového hospodárstva“ pred plánovaným hospodárstvom „socialistickým a skostnateným“, keď v tomto neplatia ani predpokladané skalkulované náklady, ani skalkulované termíny splnenia úloh?
yyyyyKde je dôkaz, že súkromník je lepší hospodár ak štát? Protivníci socialistického ekonomického systému tvrdili a neustále tvrdia, že privatizácia a predaj štátneho majetku sú nevyhnutné práve preto, že „štát nevie vo svojich podnikoch hospodáriť“. A ajhľa. Koľkýkrát za viac ako 25 rokov už musí štát zasahovať, aby „vytiahol z kaše“ súkromné podniky a inštitúcie? Prečo si „lepší hospodári“ nesiahnu na vlastné zdroje, aby uhradili svoje záväzky. Veď existuje majetok podniku, hnuteľný i nehnuteľný. Koľko financií vyplácajú majiteľom a spolumajiteľom, členom dozorných a správnych rád, manažérom, aj keď už je zrejme, že nezvládnu svoje záväzky? Zrejme i toto tvrdenie, na základe ktorého „rozkradli“ spoločné /socialistické/ vlastníctvo, je len propagandistický nástroj na to, aby umožnilo neoprávnené obohacovanie sa skupiny menšiny na úkor všetkých. Avšak funguje dodnes ako prostriedok „ohlupovania“ ľudí, ktorí mu zrejme veria.
.
xxxxxKomu v tomto prípade „záleží na ľuďoch“ a na spravodlivosti? V čom sa to prejavuje?
Iba v tom, že ide o „ospravedlňovanie“ ľudí – jednotlivcov, ktorí môžu za vzniknutý stav. A ide o zvádzanie ľudí – väčšiny občanov, že súčasný „demokratický a spravodlivý“ systém má snahu riešiť už odhalené prípady pofidérneho fungovania ekonomiky, nehospodárnosti a zneužívania štátnych zdrojov v prospech vybraných skupín a jednotlivcov. Všetko ostatné je „voleným“ a „vybraným“ zástupcom občanov ľahostajné. Ak si to občania uvedomia, majú šancu „vrátiť“ im „loptičku“ pri najbližších voľbách, kedy sa tieto politické strany budú uchádzať o ich priazeň.
.