1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Slovensko lídrom dlhodobej nezamestnanosti v Európe

2012-08-04 Jozef Hrdlička
.
Nezamestnanosť, pojem ale hlavne jav v našich podmienkach donedávna neznámy dnes „akceptovaná“ realita. Nárast nezamestnanosti zaznamenávajú za posledné obdobie všetky krajiny európskej únie vrátane Slovenska. Potvrdzujú to júlové výsledky prieskum realizovaného Európskym štatistickým úradom Eurostat.
.
Bez práce viac ako jeden rok
.
Najvyššia nezamestnanosť je zaznamenávaná v krajinách južnej Európy. Prvenstvo má už tradične Španielsko nasleduje Grécko, Portugalsko, Írsko a Lotyšsko. Šiestu priečku má Slovensko, ktoré už dlhodobo „bojuje“ s nezamestnanosťou na úrovni takmer 400 tisíc občanov. Toto už takmer tradičné číslo vyslúžilo Slovensku absolútne prvenstvo v dlhodobej nezamestnanosti v Európskej únii. Aj toto je výsledok prieskumu Eurostatu. Z celkového počtu evidovaných nezamestnaných na Slovensku predstavuje podiel tých dlhodobo bez práce takmer 68%. Ide o Slovákov ktorí boli bez práce viac ako jeden rok.
.
Život poznačený vysokou nezamestnanosťou a teda aj nízkou životnou úrovňou je citeľný predovšetkým v okresoch východného a juhovýchodného Slovenska. Hranica 20% nezamestnanosti je vysoko prekračovaná napríklad v Medzilaborciach, Stropkove, Snine, na Spiši ale aj v južných okresoch stredného Slovenka ako je Rimavská Sobota, Lučenec, Poltár Rožňava či Revúca. Práve toto sú regióny kde nezamestnanosť priam zamrzla a nedokázala s ňou zatiaľ pohnúť ani jedna vláda.
.
Nezamestnanosť - hendikep pri hľadaní si zamestnania Dlhodobá nezamestnanosť v prvom rade ako prejav systémovej neschopnosti s objektívnym základom a až potom ako prejav individuálneho nezáujmu pracovať, sa proti občanovi stavia minimálne dvojnásobne. Prvý krát v podobe nemožnosti zamestnať sa a následne v podobe postupného strácania pracovných návykov a stáva sa zároveň hendikepom pri hľadaní si zamestnania. Mnohí zamestnávatelia sú v prijímaní dlhodobo nezamestnaných značne rezervovaní.
.
Dlhodobá nezamestnanosť sa úzko dotýka aj mnohých mladých ľudí, absolventov škôl na ktorých pôsobí priam zdrvujúco keďže absolventi škôl nemajúci pracovné návyky ich nemajú ani kde získať. Táto realita pôsobí deštrukčne na podstatu samotnej osobnosti mladého človeka čo má zároveň v spoločnosti a pre spoločnosť mnohé negatívne dopady.
.
Žiadne dobre správy do budúcnosti Väčšina ekonomických analytikov neprináša ani do budúcnosti pozitívne signály pre Slovensko. Hneď „jesenná armáda nezamestnaných“ bude poznamenaná novými nezamestnanými z radov ešte stále prázdninujúcich absolventov stredných i vysokých škôl. Kríza i keď v akomsi momentálnom útlme je stále prítomná a rast HDP je tak slabý, že nedokáže pozitívne vplývať na vytváranie nových pracovných miest. Hlavným faktom, ktorý si však málo kto dokáže pripustiť je, že štruktúra slovenskej ekonomiky takmer v totálnej miere ovládaná privátnym sektorom nedokáže riešiť problém nezamestnanosti a už vôbec nie konsolidácie verejných financií. V neposlednom rade treba aj s ohľadom na prepojenosť európskych ekonomík vnímať problémy v Únii ktoré zatiaľ neveštia nič dobré.
.
Koncom tohto roku pod vplyvom spomenutých ale aj nespomenutých faktov môže Slovensko očakávať nezamestnanosť na úrovni celoštátnych 14% čo len opakovane potvrdí vysokú priečku krajiny v rebríčku stavu nezamestnanosti v rámci štátov starého kontinentu.
.