1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Zmluva so Svätou stolicou

2013-02-17 JUDr. Miloslav Grega, ZO KSS č. 15 pri MO KSS Košice (Článok napísaný ešte pred uzavretím zmluvy medzi SR a Vatikánom)
.
Pred časom bola podpísaná kontroverzná a diskriminačná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Predstavitelia kresťanských politických strán sa všemožne usilujú národ presvedčiť, že ide o medzinárodnú zmluvu a potrebnú pre Slovensko. Ide skutočne o medzinárodnú zmluvu a pre koho je potrebná a vhodná?
.
Medzinárodná zmluva môže byť podpísaná iba medzi „suverénnymi“ štátmi. Napriek všemožnej snahe predstaviteľov katolíckej cirkvi, z hľadiska medzinárodného práva Vatikán de facto nie je suverénnym štátom (ako je známo táto cirkevná inštitúcia bola konštituovaná na tzv. štát za éry Mussoliniho). V danom prípade ide o historický anachronizmus z obdobia ranného stredoveku, kedy existovali ešte samostatné mestské štáty. Lenže Vatikán nie je ani samostatným mestom, ale iba istou mestskou štvrťou Ríma. O samostatný a suverénny štát ide v prípade ak ma zahraničnú a vnútornú suverenitu. Medzi vonkajšiu suverenitu patri aj ochrana vlastného územia, ktorú Vatikán nemá, pretože ju ponechal domovskému štátu Taliansku. Vatikán má síce vlastnú gardu, ale táto slúži výlučne k ochrane osoby pápeža. V našom právnom ponímaní túto ozbrojenú zložku môžeme pokladať za istý druh SBS. K vnútornej suverenite patria sústavy štátnych organov ako zákonodarné, výkonné a súdne. Tieto orgány Vatikán nemá, pretože všetky pravidla správania sa na jeho území už sú dopredu určené písmom svätým – teda nie regulované vlastným zákonodarným zborom. Štátnou suverenitou je však nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci, či už vo vnútri štátu alebo mimo hraníc daného štátu (teda ani od vyššej moci akou je boh). Cirkev môže istým spôsobom odsúdiť niektoré porušenia proti cirkevným normám, ale nejde v pravom slova zmysle o súdnu moc, pretože nemôže nikoho odsúdiť pre trestné činy kriminálnej povahy spáchané na jeho území.
.
Aj iné spoločenské organizácie ako napr. poľovnícky alebo rybársky zväz prijímajú normy istého správania sa pre svojich členov a v prípade ich porušenia, prijímajú proti ich narušiteľom určité sankcie. Štátne občianstvo v každom suverénnom štáte sa získava udelením a hlavne narodením, čo vo Vatikáne nie je možne aj keby na jeho území nečakane porodila mníška a jej plod by evidentne pochádzal od niektorého cirkevného hodnostára s občianstvom tohto tzv. štátu. Taktiež toto občianstvo nie je možne získať udelením na základe vlastnej žiadosti, pretože tzv. občianstvo tohto štátu sa získava výlučne menovaním do funkcie na jeho území na základe doporučenia nižších cirkevných orgánov, tak ako je to v každej medzinárodnej organizácii. Naopak, žiadny suverénny štát nemôže zbaviť štátneho občianstva svojho občana proti jeho vôli. V danom prípade, ak by niektorý vysoký cirkevný hodnostár vo Vatikáne dopustí sa závažného porušenia „božích zákonov“, v dôsledku čoho by ho cirkev musela exkomunikovať (samozrejme, ak cirkev takého konanie svojho člena nezatlčie), v takom prípade mu neponechá Vatikánske občianstvo, aj keby dotknutý cirkevný hodnostár si ho chcel ponechať za každú cenu. Dokonca táto tzv. medzinárodná zmluva nebola podpísaná s Vatikánom ako s tzv. štátom, ale so Svätou stolicou, čo je nadnárodnou organizáciou sídliacou v jednej mestskej štvrti mesta Rím a zastupujúcou iba časť občanov rôznych štátov iba jedného z náboženských vyznaní.
.
Teda ide iba o spoločenskú organizáciu združujúcu občanov rôznych štátov na princípe konkrétneho katolíckeho vyznania a nie o samostatný suverénny štát. Ako je to vyššie uvedené zástupcom Svätej stolice sa môže stať iba vyslanec ktoréhokoľvek suverénneho štátu, ktorý spĺňa požadované kritériá tak, ako je to u ostatných nadnárodných organizácií a nie na základe narodenia sa na tomto území. Dokonca túto organizáciu nemôžme porovnať ani s nadnárodnými organizáciami ako je OSN alebo NATO, pretože vyslanci týchto nadnárodných organizácií zastupujú suverénne štáty ako celky a nie iba časť ich občanov s rovnakými záujmami ( v danom prípade vierovyznania).
.
Ak by veriaci iného druhu vierovyznania ako napr. islamu, budhizmu alebo iných vierovyznaní založili podobnú organizačnú štruktúru v inom meste na zemeguli, taktiež táto organizácia by nemohla prijímať medzinárodné zmluvy s inými suverénnymi štátmi. Nechcem vulgarizovať, ale ak by napr. rómsky spoluobčania na Luniku 9 v Košiciach založili nadnárodnú organizáciu na etnickom princípe združujúcu všetkých obyvateľov sveta rómskeho pôvodu pod názvom „Rómska stolica“(prípadne s iným názvom), taktiež by táto organizácia sídliaca v tejto mestskej štvrti nemohla prijímať medzinárodné zmluvy s inými suverénnymi štátmi. Takže aj v danom prípade, žiaľ ide o nicotnú medzinárodnú zmluvu. Mohla by byť síce podpísaná medzi Svätou stolicou a politickou stranou napr. KDH a.i., ale nie medzi Svätou stolicou a suverénnym štátom Slovenskom. Na základe tejto nicotnej zmluvy sa predstavitelia katolíckej cirkvi pokúšajú vnútiť slovenským občanom ako prvý „zákon o výhrade svedomia“.
.
Málokto si však uvedomuje, že prijatím takého zákona prestávame byť právnym štátom a na Slovensku môže prepuknúť anarchia. Nielenže ten, čo má zo svojho pracovného postavenia povinnosť určitým spôsobom konať (napr. moderátor oznámiť určitú okolnosť, lekár vykonať istý zákrok, sudca vydať určité rozhodnutie, učiteľ učiť určitý predmet a.i.) môže odmietnuť túto povinnosť splniť na základe výhrady svojho svedomia, ale za túto okolnosť sa môže skryť aj zanedbanie tejto povinnosti, ak sa na to dodatočne príde a konkrétnemu pracovníkovi bude zato hroziť určitá sankcia. Svoju nečinnosť bude môcť odôvodniť výhradou svojho svedomia bez toho, aby mohol niekto proti nemu prijať akékoľvek opatrenia za nesplnenie jeho povinnosti. Môže sa to stať napr. u lekára, ktorý potom čo prijal oznámenie o zdravotnom stave pacienta, neposkytol mu včasný odborný zákrok len preto, že bol zaneprázdnený inými osobnými záujmami nesúvisiacimi s jeho povolaním. Dodatočne rýchlo zistí akého vierovyznania alebo politického názoru bol daný pacient (prípadne inú rozpornú skutočnosť s jeho svedomím) a odvolá sa, že výhrada svedomia mu bránila na takom pacientovi vykonať zákrok. Aj študent, ak po vyvolaní skúšajúcim z látky na ktorú sa nepripravil môže prehlásiť, že mu nedovoľuje na túto tému odpovedať výhrada jeho svedomia a tým zakryť svoju nevedomosť bez akýchkoľvek následkov.
.
Predstaviteľom kresťanských politických strán však ide o niečo celkom iné a preto tak iniciatívne a tvrdošijne bojujú za jeho prijatie aj napriek podobným rizikám vyplývajúcim z tohto zákona. V prípade zmeny politickej situácii v štáte, ak predstavitelia moci budú presadzovať opatrenia, ktoré im nebudú vyhovovať, v budúcnosti na základe tohto zákona cestou svojich cirkevných pastierov budú môcť bez vážnejších problémov ovplyvniť svoje ovečky k akejkoľvek občianskej neposlušnosti.
.