1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Aký je kapitalizmus súčasnosti

2013-05-06 Pavol Suško, podpredseda KSS
.
V akom svete to žijeme? Aký ekonomický a politický systém ovplyvňuje naše životy? V čom spočívajú príčiny problémov súčasnej doby? Existujú východiska z problémov súčasnej situácie? Možno aj hľadaním odpovedí nad takýmito otázkami sa zaoberajú niektorí ľudia.
Existujú vo svete i u nás strany, ktoré sa zaoberajú hľadaním odpovedí na uvedené problémy. Ich postrehy a hodnotenia môžu pomôcť jednotlivcom, sociálnym skupinám i triedam orientovať sa v danej problematike.
.
Komunistická strana Ruskej federácie vidí súčasnú situáciu vo svete takto:
1. Formou imperializmu súčasnej epochy sa stal globalizmus.
2. Prebieha rozsiahly a všestranný útok kapitálu na práva pracujúcich.
3. Vzrastá agresivita imperializmu na svetovej scéne a hrozba novej veľkej vojny.
4. Svetová finančno – ekonomická kríza vyjadruje nové štádium rozkladu kapitalizmu.
5. Rýchlo sa rozrastá škála rozvojových krajín, ktoré sú výzvou na hegemóniu amerického imperializmu.
6. Silnie robotnícke a ľudové hnutie, aktivizujú sa komunistické strany.
7. Vzrastá význam socializmu ako nevyhnutnej a jedinej alternatívy kapitalizmu. 8. Stále otvorenejším javom je spoliehanie sa finančne-oligarchického kapitalizmu na najreakčnejšie a najzlovestnejšie sily.
.
15.zjazd tejto strany /23.-24. februára 2013/ konštatoval, že všeobecná kríza kapitalizmu trvá už storočie, len sa raz oslabuje, raz zosilňuje. Na konci 20.storočia sa dočasne stabilizovala, čo však bolo spojené s rozkladom ZSSR a ďalších socialistických krajín. Za uplynulých dvadsať rokov sa však protiklady kapitalizmu ďalej prehlbovali a jeho „zahnívanie“ zasiahlo všetky oblasti systému – výrobu, financie, politiku, kultúru i morálku.
Už viac ako päť rokov svet žije v ostrej finančno-ekonomickej kríze. V eurozóne kríza odhalila charakteristické črty kapitalistickej integrácie, kde veľký kapitál rozširuje svoje možnosti a bohatne na úkor pracujúcich más. Lisabonskou zmluvou bola prijatá doktrína neoliberalizmu.
Sú prijímané rôzne koncepcie, ako napríklad, “prísnej ekonomiky“ , „rozšírenia Európy v záujme prekonania krízy“, programy „finančného ozdravenia“ a podobne, čo je však len legálnym umožnením privlastnenia zdrojov veľkým kapitálom. Podmienky života a práce ľudí sa zhoršujú.
Dlhová kríza nevznikla vinou „platobnej neschopnosti“ Grécka. Na vine je súhrn činnosti oligarchie, vlád niekoľkých krajín a vedenia celého radu bánk. Vystúpeniu z Európskej únie Grécka, Španielska, Portugalska, Írska sa ich vlády bránia nie preto, že by to vyvolalo krach v ekonomike eurozóny. Je to preto, že by vznikla reálna možnosť odpísať dlhy týchto krajín voči konkrétnym bankám. A politické elity týchto krajín nie sú pripravené „stúpiť na krk“ finančnému kapitálu. xxxxxxxxxxxZvláštnosťou súčasnej finančno-ekonomickej krízy je, že zasiahla celý svet a týka sa príbuzných oblasti, vrátane energetiky a surovín. Ako nikdy predtým sa vyhrotili problémy životného prostredia.
Súčasný rozvoj výroby a technológii, prostriedkov spojenia a komunikácie prispieva k objektívnemu procesu zbližovania krajín a národov. Tomu napomáha vedecko-technická revolúcia, ktorá otvára pred ľudstvom obrovské možnosti ekonomického rastu a sociálneho pokroku. Avšak zachovanie kapitalizmu deformuje tieto procesy. Globalizácia sa mení na globalizmus.
USA a niektoré iné krajiny, v ktorých sa rozmiestnilo imperialistické centrum, si prisvojujú rozhodujúci podiel svetového bohatstva. Uskutočňuje sa okrádanie formálne nezávislých krajín, prebieha skutočná kolonizácia zo strany veľkého kapitálu. Na to sa využívajú také mechanizmy ako sú dlhové špirály, podpora daňových rajov, činnosť reitingových agentúr.
Kapitál sa centralizuje, koncentruje, aj za cenu privatizácie a rozrušenia sociálnych funkcii štátu. Prudko vzrástol význam finančných špekulácii. KSRF konštatuje, že nadhodnota sa stále viac prenáša z výrobnej sféry do vreciek finančných monštier. To je príklad USA, EÚ a Japonska. Prehlbuje sa nespravodlivé prerozdelenie príjmov medzi prácou a kapitálom. Rastie nezamestnanosť. Zhoršuje sa sociálna situácia.
Snaha o maximalizáciu a nahromadenie kapitálu sa negatívne odráža na stave životného prostredia. Pod zámienkou „boja s krízou“ imperialisti zosilňujú koncentráciu ekonomickej a politickej moci v rukách najväčších finančno-ekonomických skupín. Od nadnárodného kapitálu stále viac závisí kapitál v každej krajine. Rastie moc veľkých monopolov. Zosilňuje sa ich vplyv na medzinárodné štruktúry, ako sú Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Svetová obchodná organizácia, NATO. Urýchlené zrastanie ekonomickej moci kapitálu s inštitúciami politickej moci odovzdáva do jeho dispozície rastúci represívny aparát najsilnejších štátov. Imperializmus aktivizuje politiku novej kolonizácie sveta.
To, čo prebieha v rôznych častiach planéty potvrdzuje presnosť marxisticko-leninskej analýzy – v snahe za udržanie ziskov kapitalizmus uplatňuje všetky možné spôsoby, ako je zosilnenie vykorisťovania, finančné špekulácie, vojenské dobrodružstva.
Na analýzu súčasného kapitalistického hospodárstva majú ruskí komunisti presný nástroj – leninskú charakteristiku imperializmu. Ten je aktuálna aj v 21.storočí. Potvrdzuje aj charakteristiku globalizmu. Toto sú jeho hlavné črty:
1. Prebieha plné podmanenie výrobného, priemyslového kapitálu kapitálom finančným, špekulatívnym.
2. „Trhové vzťahy“ sa zmenili na umelý mechanizmus neekonomického nátlaku, neekvivalentnej výmeny a okrádania celých krajín a národov.
3. Globálny model „medzinárodnej deľby práce“ zaisťuje krikľavú sociálnu nerovnosť v celoplanetárnom meradle.
4. Prudko vzrastá politický vplyv nadnárodných korporácii a finančno priemyslových skupín, ktoré pretendujú na neohraničenú suverenitu vo svojej činnosti.
5. Vlády jednotlivých krajín strácajú kontrolu nad procesmi vo svetovej ekonomike. Revízia základných noriem medzinárodného práva slúži v prospech vytvárania štruktúr globálnej moci. 6. Informačno-kultúrna expanzia sa aktívne využíva ako forma agresie. Prebieha duchovná unifikácia na najprimitívnejšej úrovní. Vykoreňuje sa národná svojbytnosť krajín a národov.
.
Hodnotenie kruté, ale pravdivé. S prejavmi tejto „krutej“ reality sa môžeme stretnúť na každom kroku aj v našom každodennom živote. Či si to chceme, alebo nechceme priznať. Čím dlhšie sa však necháme klamať a zavádzať, tým viac odďaľujeme čas na riešenie existujúcich problémov. Tých, ktoré sa týkajú nás, ale aj našich detí a našich ďalších potomkov.
.