1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Úvaha o transformácii kapitalizmu

2013-08-25 Vladimír Podborovčan (úprava administrátor)
.
Úvodá poznámka autora: : Vážení čitatelia, milí moji priatelia, drahí komunisti. K týmto riadkom ma inšpirovalo stretnutie s fantastickým človekom, členom Komunistickej strany Slovenska, ktorý pracuje v Bruseli v Belgicku, súdruhom Mgr. Michalom Fričom. Streli sme sa na Slovensku, v mojom rodnom Zvolene, kde sme spoločne predebatovali množstvo tém. To podstatné bolo, AKO ĎALEJ? z pohľadu našej spoločnosti, mojej milovanej vlasti, ľudstva samotného. Stretnutie s ním, s týmto jedinečným, inteligentným a príjemným mladým človekom, ktorého si nesmierne vážim aj ako čestného komunistu, osobne a vrúcne odporúčam. Práve jemu som sľúbil, nakoľko ma naše stretnutie natoľko inšpirovalo, že napíšem k tomu svoju úvahu, ktorú i vám touto cestou predkladám.
.
Nemusíme sa presviedčať, že v roku 1989 sa u nás uskutočnil novembrový puč, ktorý ja osobne nazývam ekonomickým prevratom. Aj preto sa vtedy logicky objavili ľudia – prospechári, ktorí mali potrebné kontakty, informácie, a tak sa nie náhodou ocitli v správny čas na správnom mieste. Ako kresťan stojaci pri dnešnej KSS ponímam týchto ľudí ako „Judášov“, ktorí zorganizovali novú elitu, na vlne „všeobecného nadšenia“ následne uchopili moc a vzápätí vytvorili také zákony a štruktúry, ktoré im umožnili rozkradnúť náš niekdajší spoločný majetok.
Je nadmieru jasné, že títo ľudia nebudú nikdy pracovať v prospech väčšiny. A tak vytvorili Fond národného majetku, čo je mimochodom protiústavná inštitúcia, ktorá nie je nijako kontrolovateľná. Už vtedy v 90. rokoch sa vyjadrovali mnohí odborníci i zo Západu, že kupónová privatizácia je hlúposť, ktorá nikdy nemôže fungovať. Na Slovensku im však nikto nevenoval pozornosť. A tak mnohé zahraničné firmy skúpili u nás prosperujúce, niekdajšie socialistické podniky, len aby ich utlmili a zrušili ako nepríjemnú konkurenciu. „Judáši“ tak umožnili zničenie niekdajších zdrojov príjmu, len aby sa nabalili. Všetky ďalšie veci, ako privatizácia zdravotníctva, rozpad dôchodkového systému boli ich ďalšími kšeftami, ako aj „rozpredaj“ obecných majetkov. Náš národ, či našu spoločnosť tak dostali na dno svojich ekonomických možností. Môžu nám tu hrať svoju komédiu prostredníctvom pravicových, či sociálnodemokratických poprevratových vlád, že ešte bude lepšie, ale faktom je, ŽE SME UŽ ZA PRELOMOM.
Čo sa predtým za komunistov, počas socializmu naakumulovalo a vybudovalo, či postavilo za nízke náklady, to všetko sa proste rozkradlo. Dnešný štát už nemá zdroje. Ostali mu len dane a eurofondy. Ani výber DPH štátu nepomôže, veď ľudia nemajú peniaze a menej nakupujú. Menej majú aj preto, že robia za minimálne mzdy, ktoré im ponúkli práve tí zahraniční investori, ktorí to tu skúpili, či naši podnikatelia, ktorí sa chcú dostať na úroveň zbohatlíkov, ktorí to tu rozkradli. A tak na Slovensku máme oligarchiu, čo je zhruba 500 „Judášov“, ktorí majú neobmedzené zdroje. Aj preto veľmi rýchlo na rozdiel od Čiech, či Poľska boli za prijatie eura, čím zavŕšili svoje zlodejské snahy. Vôbec nezohľadňovali konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, ktorá vtedy reálne odzrkadľovala 37 – 38 korún za euro. A tak tu zrealizovali záverečnú, vekslácky maximálne výhodnú výmenu peňazí. Tých peňazí, ktoré získali „rozpredajom“ niekdajšieho nášho spoločného majetku za priaznivý kurz 30,1260, čím zavŕšili svoju rozkrádačskú etapu našej slovenskej histórie a následne ešte viac zbohatli.
.
Dnes majú títo „Judáši“ všetko. Vlastnia autá, vily, môžu cestovať po celom svete, deti im študujú na najlepších univerzitách, môžu si kúpiť vlastné súkromné ostrovy. No oni ostali tu, na Slovensku. Buď sú tak hlúpi, alebo im to nedochádza. Je len otázkou času, kedy v našej krajine nastane vážna sociálna kríza. Kritická hranica hladných ľudí, t.j. okradnutých a okrádaných spôsobí, že naša krajina už nebude pre týchto „Judášskych“ zlodejských zbohatlíkov a zradcov národa bezpečným miestom, aj keď mali a aj majú pod kontrolou všetky poprevratové vlády, parlament, či politické strany. Zatiaľ sú všade v Európe protestné hnutia utlmované, rozkladané nasadenými lokajmi. Neinformuje sa o nich v médiách. Predpokladám, že po septembrových voľbách v Nemecku sa v Európe zase nič neudeje, ale to už ľudom nielen napr. z Grécka, či Portugalska môže dôjsť trpezlivosť. Potom sa zobudia aj Slováci. Len to už nepôjde pokojne. Vtedy sa už nebude jednať len o „hádzanie vajíčok na parlament“, ale o masovú akciu, ktorá bude viesť k masovému odporu proti tomuto systému, či už v rámci zákonov alebo proti nim. Môže nastať revolúcia. Preto chcem veriť skôr ako to nastane, že dnešní komunisti na Slovensku sa na túto TRANSFORMÁCIU kapitalizmu pripravujú a začali už dnes formovať aspoň pár stovák ľudí, ktorí nie sú prepojení s touto „Judášskou“ zbohatlíckou mafiou. Na to však treba nielen nejaké financie, ale aj reálny program, svoje informačné médium, čo dnešná KSS má. Už len vyvinúť na mocných reálny premyslený tlak, ktorý zatiaľ zo strany komunistov dostatočne nevidím.
Budem veľmi potešený, ak dnešná KSS dokáže postaviť reálnu alternatívu voči kapitalistickému spoločenskému zriadeniu, dnešnému spoločenskému systému a dokáže ju aj skutočne v rámci ústavnosti presadiť skôr ako národ začne lynčovať „Judášov“, o ktorých som písal vo svojej možno „pekelnej“, avšak podľa mňa realistickej úvahe.
.