1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Útoky v Paríží – zákonitý dôsledok dlhodobej politiky francúzskych vlád

2015-11-16 Pavol Suško
.
xxxxxNapriek prvotnému úžasu, prekvapeniu, rozhorčeniu či ľútosti nad množstvom nevinných obetí v Paríži, musí nastúpiť aj triezve, chladnokrvné uvažovanie a snaha logicky a ľudsky „prísť na to“, kde sú korene takéhoto javu v dnešnom svete. yyyyyNiektorí odborníci, zaoberajúci sa históriou, politikou, sociológiou, publicisti, redaktori, ktorí však neboli veľmi publikovaní v našich ani svetových médiach, upozorňovali už roky na možné dôsledky rozvratnej politiky, ktorú uplatňovali a uplatňujú vlády Spojených štátov a Európskej únie voči niektorým krajinám. Hlavne na Blízkom Východe, v Afrike, predtým i v Latinskej Amerike. Neskôr aj v Európe – viď Balkán a Ukrajina.
yyyyyFrancúzske vlády a parlamenty patrili medzi najhorlivejších pomocníkov USA a ochotne, niekedy príliš aktívne, plnili poslanie žandára v jednotlivých regiónoch. Ktovie, či s podporou a so súhlasom ľudu svojej krajiny.
yyyyyFrancúzsku bol po prvej svetovej vojne zverený mandát na riadenie Sýrie. Vtedy Francúzska moc rozdelila jednotné územie na päť štátov podľa konfesii – kresťanský, alavitský, sunnitský, druzsky a arménsky. Po nejakom čase ich „zlepila“ na dva štáty – Sýriu a Libanon a vytvorila podmienky na vznik občianskych vojen v obidvoch štátoch. Ak by ostala Sýria jednotná, alebo bola rozdelená premyslene, žiadny Islamský štát dnes nemusel byť.
yyyyyPred dvomi rokmi francúzsky prezident Hollande patril medzi najväčších horlivcov, ktorí sa priam „trhali“, aby sa mohli zúčastniť na americkej intervencií v Sýrii. Len rozhodné kroky Ruska zabránili tomu, že k intervencii nedošlo.
yyyyyPrezident Hollande a jeho predchodca Sarkozy podporovali zvrhnutie Kaddáfiho v Líbyi, vítali islamskú revolúciu v Egypte, rozvracali Sýriu a bezprostredne sa podieľali na vzniku Islamského štátu, An-Nusry a iných organizácii.
yyyyyFalošnou politikou vo vzťahu k utečencom sa podieľali na ich nekontrolovanom prílive do Európy, i do Francúzska. Napriek januárovému útoku teroristov na redakciu redakciu Charlie Hebdo Hollande nereagoval, aby zmenil politiku bezpečnosti a politiku voči migrácii. Reagoval skôr na to, aby vtedy Marína LePen nezískala „politické body“ a ešte rozvinul politiku neohraničenej tolerancie. Namiesto sprísnenia migračnej politiky, pohraničných kontrol, boja proti teroristickým organizáciám vo Francúzsku a na celom svete.
yyyyyNamiesto toho sa angažoval v oblasti „záchrany“ kyjevskej chunty - nelegálnej vlády, ktorá prišla k moci umelo vyvolaným prevratom. Tiež sa spolu s inými politikmi Európy venoval opatreniam zavedenia sankcii voči Rusku. V rámci toho, do značnej miery riešil otázku, ako nedodať objednané a zaplatené vojnové lode pre ruské námorníctvo.
yyyyyDnes sú občania Francúzska otrasení tragickými udalosťami a s nimi aj ľudia na celom svete. Ktovie, či sa zamyslia aj nad tým, či ich vláda a parlament plnia záujmy občanov a chránia ich. Alebo presadzujú záujmy niekoho iného a ich klamú falošnými vyhláseniami, politikou, ktorá je na prospech mocných tohto sveta a ich moc ešte upevňuje.
yyyyyV podobnom duchu, poučení touto tragédiou, by sa však malo niesť aj rozmýšľanie občanov Slovenska. Pretože len bezprostredne nedávno slovenská vláda aj parlament prijali rozhodnutie a súhlasili s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl NATO na území SR. A občanom o tom nepovedali ani slovo.
.