1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Bezmocné výkriky predstaviteľov „veľmoci“

Už nie prvý rok sú USA iniciátorom a „udržiavateľom“ sankcií proti Rusku. Začali po udalostiach na východe Ukrajiny a pokračujú vytrvalo v „obnovovaní“, „sprísňovaní“ i prijímaní „ďalších sankcii“, za vymýšľané „hriechy Ruska“. Pokusy o vyhlásenia sankcii boli aj v spojitosti so zapojením Ruska do boja s Islamským štátom a jeho spojencami v Sýrii.

I v ostatnej dobe vyzval na uvalenie sankcii na Rusko americký senátor John McCain počas návštevy Litvy, tentokrát za „údajný“ pokus Ruska ovplyvniť výsledky prezidentských volieb v USA.

Tesne pred koncom roka média priniesli vyhlásenia prezidenta Obamu, že USA v krátkej dobe príjmu sankcie voči Rusku, za to, že jeho hackeri zasahovali do volieb prezidenta USA a ovplyvnili ich výsledky.

Ak sa k takýmto a podobným vyhláseniam uchýlili politici USA, je na mieste otázka, čo to musí byť za veľmoc, ak ovplyvnila voľby prezidenta takej veľmoci, za akej sa USA považujú? A za akú chcú, aby ich považovali.

Tým, čo sledujú medzinárodnú ekonomiku a politiku je zrejme, že nech mal Sovietsky zväz či neskôr Rusko úspechy v niektorých technológiách a odvetviach, v oblasti výpočtovej techniky a informatiky zaostával za USA a niektorými krajinami západnej Európy.

Ak dnes predstavitelia USA tvrdia, že Rusko ovplyvnilo ich voľby prezidenta, tak to musí byť veľmoc, ktorá si zaslúži úctu, ale aj rešpekt. Hoci niektorí z politikov Spojených štátov ešte donedávna vyslovovali myšlienky „o slabosti“ Ruska, o jeho postavení len ako „regionálnej veľmoci“ a podobne. Z toho je vidieť, že vyhlásenia a výroky predstaviteľov USA už neznejú ako vyhlásenia veľmoci, ktoré si zasluhuje rešpekt a ktoré by mali svoju váhu. Znejú ako bezmocné výkriky ľudí, ktorí nevedia ako ďalej. Ktorí nevedia, ale ani nemajú prostriedky na to, aby zastavili suverénnu a samostatnú energickú politiku Ruska, ako krajiny, ktorá má tiež svoje postavenie vo svete a má svoje záujmy. Ktorá svojou politikou dokazuje, že svet nie je jednopolárny.

Ukazuje sa, že doterajšie „sankcie“ Rusko a život jeho občanov neovplyvnili tak, ako ich „vyhlasovatelia“ chceli. Naopak, niektoré z nich vyvolali rozvoj časti odvetví hospodárstva Ruska a dali taký podnet na ich podporu štátom, že v nich sa Rusko dokáže zaobísť aj bez dovozu či podpory spoza hraníc. Takým príkladom je dnes poľnohospodárstvo, kde v značnej časti produkcie sa Rusko stalo sebestačným (Pozri internetové KROKY „Po 15.rokoch Rusko prvýkrát prestalo byť závisle od dovozu potravín).

Nedá sa v tejto súvislosti nepripomenúť, že napriek nezmyselnosti, ale aj nemorálnosti „prijímania sankcii“ na donútenie ľudí nejakej krajiny vystúpiť proti vláde svojej krajiny, k týmto sankciám sa pridalo aj Slovensko. Pritom schopnosť ekonomiky (nie našej) na našom území, nemôže Rusko nijak významnejšie zasiahnuť, alebo poškodiť. Poškodiť môže vzťahy s ľudom tejto krajiny, ktorý patri do jednej skupiny Slovanských národov a s ktorými máme hlboké historické korene.

Pavol Suško
podpredseda KSS