1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

No pasarán!

2016-03-29 Oľga Fábryová
.
xxxxxNástup kotlebovcov na politickej scéne Slovenska a aj ich vstup do parlamentu mi pripomenul jedno blížiace sa výročie, ktoré vo mne – keďže môj otec bol toho priamym účastníkom - vyvoláva určité paralely.
yyyyyNajmä staršej generácii určite nie je neznáma história španielskej občianskej vojny 1936-1939. Napriek tomu si však pripomenie niečo z týchto udalostí už len preto, že si práve pripomíname okrúhle 80. výročie boja španielskeho ľudu proti Frankovmu fašizmu.
yyyyyBol to boj ľudu, jeho pokrokových síl proti fašistickej agresii, spočiatku skrytej, neskoršie stále otvorenejšie podporovanej tými kruhmi západných demokracií, ktoré sa napokon v Mníchove verejne spolčili s talianskymi a nemeckými fašistami.
yyyyyZačiatok boja španielskeho ľudu bol sprevádzaný brutálnym násilným buržoáznych síl, streľbou do nespokojného obyvateľstva. To viedlo k vlne štrajkov v Madride aj Barcelone, ale najmä v Baskicku a Andalúzii, kde tento boj napokon prerástol v povstanie. Vo februári 1936 na podnet Komunistickej strany Španielska došlo k podpísaniu dohody o vzniku Ľudovej fronty, ktorým sa formálne zjednotili v jeden blok sily španielskej robotníckej triedy, roľníctva a pokrokovej inteligencie. Tento akt po celej Európe povzbudil odporcov fašizmu, zároveň však alarmoval reakčné sily, ktoré sa obrátili o pomoc najmä na fašistické Taliansko a Nemecko. Španielska reakcia po porážke vo februárových voľbách v roku 1936 vsadila všetko na kartu vojenskej vzbury, a tak všestranne pripravovaný vojenský fašistický puč prepukol 18. júla 1936, a tým začala občianska, neskôr intervenčná vojna, ktorá trvala 32 mesiacov.
yyyyyVojenský puč však napriek rozsiahlej príprave a na prekvapenie vojenských pučistov i jej medzinárodných spojencov nedosiahol očakávané výsledky. V Madride robotníci dobili kasárne Montaña, zmocnili sa zbraní a postavili sa na odpor jednotkám vojenských vzbúrencov.
yyyyyEurópska reakcia, vrátane československej vyhlasovali, že Ľudový front je „komunistické nebezpečenstvo“.
yyyyyVýznamným činom bolo zapojenie do bojov proti fašistickým pučistom medzinárodných brigád - interbrigadistov. Na rieke Jarama sa po prvý raz do boja zapojili aj dve československé jednotky. Fašisti neľútostne bombardovali každé postavenie obrancov tak dlho, kým nezostal kameň na kameni. Napríklad 26. apríla 1937 nemeckí letci zničili mesto Guernicu.
yyyyyKoncom roku 1937 na demokratické Španielsko už ťažko doliehali následky bojov spôsobené nedostatkom potravín, liekov, stálym teroristickým bombardovaním miest a komunikácií. Za dobu bojov padlo desaťtisíce komunistov, predstaviteľov demokratických síl a interbrigadistov na rôznych úsekoch frontu.
yyyyyDňa 13. júna 1938 francúzska vláda úplne uzatvorila hranice medzi Francúzskom a Španielskou republikou. To bola odpoveď západných demokracií na vôľu španielskeho ľudu nevzdať sa Francovým fašistom. Medzinárodné brigády sa v kritickej chvíli zapojili do bojov a vo februári 1939 spolu so španielskymi jednotkami prekročili francúzske hranice, kde boli jej príslušníci internovaní.
yyyyy28. marca Franco vtiahol do Madridu a 1. apríla ho uznali Spojené štáty a postupne aj ostatné západné mocnosti.
yyyyyUž o päť mesiacov po páde Madridu začala druhá svetová vojna.
yyyyyNajvýznamnejším prejavom solidarity s bojom španielskeho ľudu bolo hnutie protifašistických dobrovoľníkov vo všetkých krajinách a vznik medzinárodných brigád. Medzi jej organizátormi boli také známe osobnosti ako Palmiro Togliatti, Luigi Longo či maďarský spisovateľ Zalka Máté. Prápor Thälmana viedol nemecký spisovateľ Ludovít Renna. Z Československa to bol veliteľ guľometnej roty Jožko Májek. V medzinárodných brigádach boli príslušníci mnohých krajín, Nemci, Poliaci, Čechoslováci, Maďari, Francúzi, Briti, Rakúšania, Švédi, Juhoslovania, Američania či Kanaďania, občania Sovietskeho zväzu a ďalší.
yyyyyČeskoslovenskí dobrovoľníci zostali verní tradíciám svojich jednotiek bojujúcich proti fašizmu v Španielsku. Mnohí z nich prežili vojnu v nemeckých koncentračných táboroch. Činnosť dobrovoľníkov v ilegálnom boji vo vlasti symbolizuje meno Jana Černého, ktorého spolu s Júliusom Fučíkom nacisti popravili. V Sovietskom zväze sa bývalí dobrovoľníci zaradili do radov Červenej armády a zúčastnili sa oslobodenia našej vlasti.
yyyyyHrdinstvo interbrigadistov pri rozlúčke s nimi najviac ocenila Dolores Ibarruri „Pasionaria“ slovami „... Priatelia z medzinárodných brigád. Ste dejinami, ste legendou, ste hrdinským príkladom solidarity a univerzálnosti demokracie proti ničomnosti a bezzásadovosti tých, ktorí zásady demokracie vykladajú obzerajúc sa po trezoroch alebo akciách, ktoré chcú zachrániť za každú cenu.
yyyyyNikdy na vás nezabudneme a keď rozkvitne oliva mieru prepletená vavrínom víťazstva španielskej republiky, potom sa vráťte!“
yyyyySvoje diela aj solidaritu španielskemu ľudu bojujúcemu proti fašizmu vyjadrili aj svetoznámi umelci. Či už maliar Pablo Picaso, spisovateľ Ernst Hamingvay alebo Karel Čapek.
xxxxx80. výročie občianskej vojny v Španielsku aj udalosti nasledujúcich vojnových rokov nás varujú pred tendenciami, ktoré sa v súčasnosti prejavujú v mnohých krajinách Európy. Mali by sme si všetci vziať ponaučenie z toho, že len spoločnými silami sa podarí postaviť hrádzu fašizmu a nacionalizmu či už u nás doma, alebo aj v susedných krajinách.
.