1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

1. máj v Prievidzi

2016-05-03 Administrátor
.
xxxxxPrejav podpredsedníčky KSS súdružky Viery Klimentovej na oslavách Sviatku práce v Prievidzi.
Vážení prievidžania, priatelia,
účastníci prvomájového zhromaždenia,
keď som prijala pozvanie k Vám, do Prievidze , dlho som rozmýšľala nad tým, čo Vám poviem, ako sa k Vám prihovorím. Organizátorkou dnešného zhromaždenia je Komunistická strana Slovenska. Strana, ktorej voliči už jedno desaťročie dávajú vo voľbách čoraz menej hlasov. Neviem, či je to nedôvera k nám, komunistom, či je to naša neschopnosť, či je to strach, priznať sa k sympatiám k nám, alebo len obyčajná ľudská ľahostajnosť k dianiu v spoločnosti. A možno je to z každého trošku. Nech sú to však už akékoľvek dôvody, považujem to rozhodne za ľahostajnosť predovšetkým k vlastnému osudu.
Volebnú kampaň máme ešte všetci v živej pamäti. Naši komunistickí kandidáti sa prihovárali k občanom, diskutovali o ich problémoch v zdravotníctve, v školstve, v sociálnej oblasti, o ťažkých životných podmienkach, ale aj o formách, spôsobe a možnostiach ako zmeniť túto situáciu. Veľa ľudí s nami súhlasilo. Ale, čo ukázal výsledok volieb? Takmer polovica voličov  voľby odignorovala - 41 % . Do popredia sa dostali účelové a výťahové politické strany, bez programu, ale s lídrami, ktorí si stále viac a viac presadzujú osobné ciele a bezohľadný egoizmus. Čo tam po takmer 400 tisíc nezamestnaných, či niekoľko desiatok tisíc bezdomovcoch, čo tam po mladých rodinách zmietajúcich sa v dlhoch, čo tam po starých, už nepotrebných chorých ľuďoch a ich existenčných problémoch.
2)
Aj tieto parlamentné voľby opäť potvrdili silu kapitálu a moc peňazí,ktoré spôsobujú a čoraz viac prehlbujú morálny a duševný úpadok našej spoločnosti.
Voľby neboli, nie sú a nikdy ani nebudú slobodným rozhodnutím občanov. Je známa myšlienka : „že keby boli voľby spravodlivé, už dávno by ich zakázali“. Samotná kaucia 17 tisíc eur, ktorú musí zložiť každá politická strana je  nespravodlivým, diskriminujúcim, ba až  hraničiacim protiprávnym krokom. Rovnosť šancí vo voľbách je eliminovaná už pri komentároch redaktorov, či moderátorov relácií, pri výbere kandidátov do diskusných skupín. Aký veľký vplyv má kapitál nám názorne ukázal raketový štart strany Borisa Kollára „Sme rodina“. Politické strany bez finančného kapitálu z akýmkoľvek dobrým programom nemajú šancu zvládnuť tieto finančné náklady, ani samotnú volebnú kampaň, ktorá ak má byť účinná je poriadne drahá.
Naše „demokratické“ voľby boli opäť len divadelnou fraškou, dobre zinscenovaným a zaplateným divadlom pre  získanie a upevnenie si moci a vplyvu ľudí, slúžiacich moci kapitálu a zahraničným chlebodarcom. Zvolení páni poslanci, sa nám už predviedli na zasadnutí národnej rady. Takmer osem  dní sa tu zvádzal boj o vyslovenie dôvery vláde a schválenie jej programového vyhlásenia.
3)
Na Slovensku sa od prevratu vystriedali už rôzne vlády. Ľavicová, pravicová, Mečiarova, Dzurindova, Radičovej aj jednofarebná Ficova. Ale taká, ako vzišla z  volieb 5.marca, tak taká tu ešte nebola. Napriek tomu, že väčšina strán získavala hlasy u svojich voličov protismeráckym ťažením, po voľbách sa nechali zlomiť a prijali partnerstvo so Smerom aj s rozdielnymi politickými  programami. Táto vláda je výsledkom obrovského úsilia o zažehnanie nových predčasných parlamentných volieb, úsilia o  záchranu udržania vnútorného politického systému a úsilia o zabránenie zvratu našej zahranično-politickej orientácie.
O tom, že situácia bola a je mimoriadne vážna, že rokovania boli nesmierne ťažké a zložité, svedčí aj dopad na zdravotný stav  premiéra a predsedu parlamentu.
Tento dôležitý zápas bolo nevyhnutné zviesť v čase, keď sa Slovenská republika chystá na predsedanie Rady Európskej únie, keď sa na program dňa dostáva podpis transatlantickej obchodnej zmluvy medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, v čase keď Spojené štáty americké rozširujú a upevňujú svoj vojensko-politický vplyv na území Európy, využívajúc aj jednu z najnovších zbraní – emigrantský exodus.
4)
Že v hre je veľmi veľa bolo aj rozhodnutie o  vystúpení prezidenta v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorý doslova skonštatoval : „ Viac ako týždeň ste diskutovali o programovom vyhlásení vlády, ktorá nastupuje do extrémne zložitého obdobia.      Pravdepodobne žiadna slovenská vláda po roku 1989 nenastupovala do takej zložitej medzinárodnej situácie, ktorá má úplne bezprostredný dopad aj na Slovensko.“ Toto konštatovanie hovorí jasnou rečou.
V diskusii o vládnom programe v oblasti vzdelávania a školstva zazneli aj myšlienky dotýkajúce sa výchovy a vzdelávania mladej generácie. Hovorilo sa aj o  úrovni občianskej výchovy a ak jej obsah a osnovy budú tvoriť historici typu pána Ivana Kamenca zo Slovenskej akadémie vied, ktorého trápnu prezentáciu názorov na 1. máj sme mali možnosť sledovať práve včera, tak na mieste je otázka, či je tento historik vyštudovaný za socializmu, ešte stále platený za vymývanie mozgov? Je a bude to tragédia pre mladú generáciu !
Nie je veľa miest, kde v dnešný deň tak, ako tu v Prievidzi zaznie aj kúsok z histórie prvého mája a účastníci si pripomenú jeho skutočnú podstatu a význam. Dovoľte mi, aby som v mene nás všetkých poslala pozdrav do miest, kde prvomájové zhromaždenia organizuje komunistická strana,ktoré odrážajú skutočný život a problémy ľudí na Slovensku.
5)
Do Bratislavy, kde sa v roku 1890 konala prvá demonštrácia troch tisíc robotníkov, a kde dnes  účastníci vyjadrujú protest proti podpísaniu obchodnej zmluvy medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, do Košíc, kde sa 1. a 9. máj spojí 5.mája  do demonštrácie občanov, spojenej s protestom proti udeleniu Čestného občianstva mesta Košice Michailovi Gorbačovovi, do Zvolena, kde sa 1. mája pri symbolickej valaške už tradične schádzajú komunisti a ich sympatizanti z Banskej Bystrice, Brezna, Detvy a okolitých obcí. Pozdravujeme účastníkov prvomájových zhromaždení v Prešove, Spišskej Novej Vsi i v Lučenci.
Dovoľte mi, pristaviť sa práve pri proteste proti podpísaniu dohody medzi Európou a USA už známej ako TTIP, ktorý dnes organizuje v Bratislave Komunistická strana Slovenska a Front ľavicovej mládeže, a zároveň poukázať aj na súvislosť s dnešným dňom.
Celý proces prípravy tejto dohody prebieha v zákulisí od roku 1995, kedy bolo založené Fórum bohatých podnikateľov pod patronátom Európskej komisie a Ministerstva obchodu USA. Medzi nimi prebieha dialóg zahalený rúškom tajomstva, s obsahom umožniť  nadnárodným koncernom zvyšovať tlak na odstránenie obmedzení ich činnosti, s cieľom odstránenia regulačných bariér, ktoré obmedzujú zisky nadnárodných spoločností na obidvoch stranách.  V hre je veľmi veľa, pretože budú zasiahnuté predpisy pre použitie toxických látok, smernice o potravinovej bezpečnosti a o geneticky  upravených potravinách, ustanovenia o životnom prostredí a pracovné práva.
6)
Pristavím sa aktuálne práve pri pracovnom práve. Všetky dostupné informácie potvrdzujú, že Transatlantická zmluva vyústi do pomalého vytláčania európskych robotníkov z trhu práce, pretože firmy budú podnecované k tomu, aby nakupovali služby a výrobky v USA, kde sú odborárske práva značne obmedzené. Zmluva bude viesť k oslabovaniu práv zamestnancov a kolektívnych zmlúv, ktoré tieto práva ako tak ešte zabezpečujú.
Tieto fakty sú pred našimi občanmi absolútne zamlčované,čo je pochopiteľné, pretože aj naša vláda je za podpísanie takejto zmluvy, potvrdzujú to premiérove slová vyslovené v Bielom dome „ Slovensko by privítalo čo najrýchlejšie podpísanie dohody TTIP“  Prenikajú však k nám  informácie o mohutných protestoch v okolitých krajinách. Len v  Nemecku demonštrovalo takmer 35 tisíc demonštrantov.
Aktívne musíme preto pristúpiť k informovanosti a k mobilizácii na protest proti podpísaniu takejto zmluvy. A aj to je jeden z dôvodov prečo si práve 1.máj  vziať nedáme ! Nedáme si vziať tento deň, aj preto, že nadobúda opäť svoj význam - boj za dôstojný život človeka.
7)
Bol vyhlásený ustanovujúcim kongresom II. Internacionály  1.mája 1889 v Paríži na počesť masových demonštrácií chicagských robotníkov v roku 1886. Po týchto nepokojoch americké justičné orgány na základe vykonštruovaných obvinení odsúdili a dali popraviť viacerých robotníckych predstaviteľov.
V roku 1919 bol 1. máj vyhlásený za štátny sviatok Československej republiky.  Po vzniku Komunistickej strany Československa sa prvomájové oslavy niesli v znamení revolučných bojov robotníkov a roľníkov proti perzekúciám. V roku 1926 sa konali búrlivé demonštrácie v Hlohovci, Banskej Bystrici a Leviciach. Počas hospodárskej krízy sa prvé máje na Slovensku stali prejavom odporu a súčasťou boja  proti zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V roku 1933 – 1938 prvomájové demonštrácie vyjadrovali protesty proti nastupujúcemu fašizmu a hroziacej vojne.
Ani počas vojny nestratil tento deň svoje opodstatnenie. Komunistická strana bola zahnaná do ilegality, ale aj napriek tomu mobilizovala občanov prostredníctvom letákov a výziev do protifašistického odboja.  Po oslobodení to boli manifestácie za upevnenie ľudovej demokracie a za splnenie odkazu Slovenského národného povstania, ktorý sme dodnes nenaplnili a obávam sa, že pri súčasnom vývoji našej vnútornej a vonkajšej politiky ani tak skoro nenaplníme.
Po februári 1948 až do prevratu 1989 sa 1.máj stal prehliadkou dosiahnutých úspechov a sviatkom medzinárodnej solidarity. To je však už  dvadsaťšesť rokov minulosťou.
8)
Vážení občania,
ospravedlňujem sa za túto krátku exkurziu do histórie dnešného dňa. Urobila som ju hlavne preto, lebo od roku 1990 sa každoročne schádzame v úplne odlišnej atmosfére, ako sme boli zvyknutí počas 40 rokov budovania socializmu.
V hektických dňoch, keď sa rozhodovalo o zvrátení socialistického vývoja našej krajiny sme  varovali pred tým, čo nás čaká ak to dopustíme.
Nikto nám  neveril, že politický prevrat v roku 1989 bol cestou k nástupu tvrdého a neľútostného kapitalizmu, ktorý väčšine ľudí berie právo na základnú podmienku dôstojného života človeka – že bude brať ľuďom prácu. Zneužití študenti kľúčami odzvonili a zavrhli túto historickú ťažko vybojovanú vymoženosť. Nikto z mladých ľudí neveril. Neveril preto, lebo kapitalizmus nezažil. A tí, ktorí za prevratom stáli a pripravovali ho, sú spokojní a užívajú plody socializmu, verne slúžia svojim chlebodarcom.
1.máj nie je dnes dôvodom na veselice. Preto by v uliciach a na námestiach našich miest mali stáť tisíce nezamestnaných a tisíce vykorisťovaných a ponižovaných zamestnancov.
9)
Demonštrovať  by dnes mali nielen učitelia a zdravotné sestry, a určite nie len za výšku svojej základnej mzdy, či systém odmeňovania, ale aj mladí ľudia,
mladé rodiny, zadĺžené hypotékami do konca života, dôchodcovia, ktorých naše zdravotníctvo už odpísalo.
Nie je tomu tak a má to určite svoje dôvody. Ľudia, na ktorých pleciach leží ťarcha súčasného systému sa boja, alebo, ako som už uviedla mnohí sú ľahostajní, alebo rezignovali na svoj osud a problémy iných ich už nezaujímajú. Vládne u nás strach, strach tých, ktorí prácu majú, že ju stratia a nádej, že zajtra si nájdu zamestnanie tí,ktorí dnes stoja v radoch na úradoch práce. Práve strach a nádej uľahčujú vykorisťovateľom svojvoľné konanie. Strach je väčší ako odvaha biť sa za svoje práva  a za ľudskú dôstojnosť.
Zamestnanci, len v ojedinelých prípadoch bojujú za svoje práva. Poznám to a hovorím zo svojej desaťročnej praxe. Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny zavádza, keď hovorí o znižovaní počtu nezamestnaných, resp. nehovorí celú pravdu.
S informáciami sa manipuluje tak, ako to kedy a komu vyhovuje.
10)
Počet evidovaných nezamestnaných podstatne klesá v čase zamestnávania sezónnych zamestnancov, a to je práve súčasné obdobie a naopak stúpa vtedy, keď tieto práce končia a ľudia sa opäť vracajú na úrady práce, teda na jeseň. Odmeňovanie týchto zamestnancov je na úrovni minimálnej mzdy, napriek tomu, že podávajú rovnaký výkon, ako stáli zamestnanci. Podľa zákona si dlhodobo nezamestnaní musia odpracovať 32 hodín, aby im mohol byť vyplatený príspevok 62 euro. Ak ich neodpracujú z evidencie ich vyradia. Akú majú títo ľudia motiváciu okrem strachu zo straty 62 eur. Dokáže človek a rodina žiť z tejto sumy?
Zamestnávatelia zneužívajú skúšobnú dobu, ktorá je v zmysle zákonníka práce súčasťou pracovnej zmluvy a pracovného pomeru. Ľudia pracujú bez pracovnej zmluvy s odvolaním sa zamestnávateľa na to, že je to len na skúšku. Po dvoch-troch mesiacoch im povedia, že už ich nepotrebujú a podobne zavádzajú ďalších zamestnancov.
Uchádzači o zamestnanie evidovaní na úradoch práce môžu pracovať na dohodu, ale len do výšky 140 euro do mesiaca. Dohody sa tak stali predmetom špekulácií a  vyplácania financií naviac v hotovosti ale aj  možnosti čiernej práce. To sú len čriepky z praktík krutého vykorisťovania zamestnancov. Aktuálne sú aj posledné informácie košických predavačiek. Nútená práca nadčas, bez nároku na odmenu, alebo nanútená dovolenka za prácu nadčas. Sú však aj ľudia, ktorým sa pracovať nechce. Tých je treba pravdivo pomenovať, pranierovať a otvorene kategorizovať ako príživníkov.
11)
Odpútať pozornosť občanov od podstatných a vážnych problémov, má situácia a vyvolaná hystéria okolo volebného úspechu strany Mariana Kotlebu – Ľudovej strany Naše Slovensko. Zastaviť fašizmus, zakázať činnosť strany. Bojovať proti fašizmu a extrémizmu. Zámer pána prezidenta a niektorých poslancov na  pohľad  ušľachtilý, ale ešte keby bol aj úprimný, veď ukrajinský  fašista Porošenko a banderovci mu nevadia?
Úspech strany Mariana Kotlebu je dôsledok dlhodobého podcenenia nebezpečia podstaty jej existencie. Varovným signálom mal byť výsledok vo voľbách do vyšších územných celkov. Brali sme to za zlyhanie v Banskobystrickom regióne. Parlamentné voľby potvrdili, že to  pravda nie je. A dnes je jej vplyv markantne vidieť na celom Slovensku. 14  poslancov sedí v parlamente. Nechali sme to neodpustiteľne zájsť priďaleko! A vinu na tom nesieme všetci - bez rozdielu.
Problémom je však fakt, že Kotlebova strana má popularitu u mladých ľudí. Od prevratu je to už ďalšia nová generácia, ktorá nevie čo je  vojna a čo je fašizmus.
V roku 1945 bol síce fašizmus porazený, ale nie dorazený. Podcenili sme, že gardisti, ktorí u nás po vojne ostali, vychovávali svoje deti a potomkov v duchu nostalgie za vojnovým Slovenským štátom, ktorý vznikol a fungoval z moci a diktátu fašistického Nemecka.
12)
To je však len jeden uhol pohľadu. Skrytý. Syndróm, či problém Kotleba je treba vnímať z inej stránky. Volebný úspech Kotlebovej strany je produktom nedôvery ľudí v štátne a verejné inštitúcie a celú ponovembrovú vládnu politiku. Ľudia sú čoraz viac presvedčení o skorumpovanosti  politikov v pozadí ktorých stoja bohatí oligarchovia, a prikláňajú sa k radikálnej pravici, aj preto,lebo majú dojem, že ich prestala hájiť  ľavica. A ako  tento úspech docielili vo voľbách ?
O problémoch v spoločnosti hovorili otvorene, jednoducho a zrozumiteľne. Odkryli problémy tam, kde ich iní, kompetentní nechcú vidieť ani riešiť a ktorým sa vyhýbajú. O podpore fašizmu nenájdete ani  zmienku, ani slovo.
Dnes sú  pre pána prezidenta, vládu a poslancov, ale musím povedať, že pre všetkých  fašistickou hrozbou. Ale verte, že ak by sme išli s takouto rétorikou aj my a vôbec by sme nehovorili o socializme boli by sme v súčasnej politickej situácii rovnakou hrozbou -  ale komunistickou.Naša porážka vo voľbách je vážnym varovaním. Cesta po ktorej sme sa pustili po novembri 1989 je cestu kamenistou a hrboľatou. Pôsobíme v krajine, kde je už zakorenený kapitalizmus a  zápas za spravodlivosť bude prinášať veľké obete. Zvrhnúť vládu oligarchov bude vyžadovať schopnosti a možnosti k tomuto činu a určite to nemôže byť len v jednej krajine. Chce to disciplinovanú organizáciu, dokonalú koordináciu a nevyhnutný jednotný postup.
13)
Chce to úzke prepojenie na občanov, ktorí už takto ponižujúco žiť nechcú a musia do dokázať aj svojou odvahou vyjsť do ulíc.
A tu je na mieste otázka ?
Kde zostalo naše vlastenectvo? Kde je naša hrdosť? Bez protestu, bez boja sme v chomúte USA. Naša servilnosť, oddanosť, ponižovanie sa nemá obdobu! Len veľmi málo nás je takých, ktorí dokážeme vyjsť aj pred Veľvyslanectvo USA, či jeho "pobočku" na Hviezdoslavovom námestí.
Bude veľmi zaujímavé sledovať, ktorým smerom sa bude uberať naša zahraničná politika. Máme len dve možnosti – orientácia na Rusko, alebo orientácia na Spojené štáty americké. Sme súčasťou agresívneho vojensko-politického zoskupenia  NATO.
Súčasná vládna koalícia, ale celý parlament je zárukou, že sa tento kurz nezmení. V zahranično-politickej orientácii Slovenska  ľavicové, pravicové a liberálne strany stoja v jednom šíku. Počúvajú a riadia sa pokynmi americkej administratívy. Bez vyjadrenia občanov sme zapredaní rovnako ako v roku 1938 Nemecku. Je možný odpor voči takejto situácii? Určite je.
Ešte je čas prekonať všetky spory, osobnú nevraživosť a spojiť sa do Jednotného vlasteneckého frontu, a to čím skôr, kým ešte nemusíme na Slovensku bojovať za mier a proti vojne zbraňami, ale len takto - výzvami, prehláseniami, či pokojnými demonštráciami.
Nedovolím si dnes povedať, ako dlho potrvá, kým sa ľudom na Slovensku otvoria oči, kým sa bude žiť dobre, ani akou cestou sa k tomu dospeje, ale je jasné, že to bude dlhodobý a ťažký proces. Jedno, ani dve volebné obdobie na to stačiť nebudú.
Našim prvomájovým a životným krédom, za ktoré budeme ďalej bojovať však je a aj ostane
PRACOVAŤ ČESTNE,
ODMEŇOVAŤ SPRAVODLIVO,
ŽIŤ DÔSTOJNE !