1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Aká je naša sloboda a suverenita?

2016-07-16
.
Asi takáto...:
Keď niektorý z vyšších úradníkov Európskej únie „si dupne“ a vyjadrí nespokojnosť s nejakým krokom politiky slovenskej vlády či parlamentu, „sklopíme zrak“, „sklapneme opätky“ a ...poslúchneme. Neváhame a zmeníme aj zákony, ktoré parlament už predtým prijal, verme že s najúprimnejším zámerom či snahou ochrániť  Slovensko a jeho občanov.
Tentokrát sa Bruselu „nepáči“ zákon, ktorý obmedzuj predaj pôdy cudzincom. Na verejnosť sa už dostáva informácia, že /slovenska/ vláda už pripravuje zmenu uvedeného zákona. Vraj Brusel dal vláde ultimatum, že keď do dvoch mesiacov nezmení zákon, spor môže skončiť až na súdnom dvore EÚ v Luxemburgu.
Je potrebné k tomu ešte niečo dodať?
Takto vyzerá „sloboda“ po „euro-unijsky“. Takto vyzerá „suverenita“ štátu, za ktorú „ťažko bojovali“ disidenti a demokrati na Slovensku.
Je zrejme, že pred „ponukou“ bohatých zahraničných „finančných žralokov“, ktorí potrebujú niekde „zhmotniť“ svoje „bezcenné dolárové papieriky“, budú mnohí naši „schudobneli“ alebo aj chamtiví „Slováčikovia“ bezbranní. Predajú pôdu „svojich predkov“ mnohokrát aj „pod cenu“. Môže sa stať, že za niekoľko rokov už nebudeme tu na Slovensku rozhodovať,čo sa na akej pôde postaví, aký prieskum a aká ťažba surovín sa bude kde uskutočňovať. Veď súkromník-vlastník  si bude môcť rozhodovať o tom, ako s vlastnou pôdou naloží. Môže sa stať, že naši vnuci a pravnuci budú „žobroniť“ o pohár vody u tých, ktorí budú túto vodu ťažiť na slovenskom pozemku. A budú za ňu platiť viac, ako dnes platíme za benzín či naftu.
Čo potvrdzuje uvedený krok Bruselu a poddajnosť slovenskej vlády?
To, na čo komunisti upozorňujú od samého začiatku. Európska únia nie je tým zoskupením, v ktorom by išlo v prvom rade o občanov, ich dobro, ich kvalitné životné podmienky a rešpektovanie ich  dôstojnosti. Je to formálny zväzok krajín, ktorý má umožňovať národným i nadnárodným monopolom a spoločnostiam presadzovať svoje ekonomické /i politické/ záujmy v širšom regióne Európy a ďalej sústreďovať v rukách bohatstvo. Tým určovať vývoj regiónu o jednotlivých krajín. A to ako za pomoci ekonomických nástrojov, tak prostredníctvom politických a mocenských prostriedkov, ktoré dnes priamo i nepriamo riadia. Možno si to ani neuvedomujeme, ale dnes už vlastnia nielen naše priemyselné podniky, služby i poľnohospodárstvo, ale aj média ktorými manipulujú naše vedomie a verejnú mienku. A čo je horšie, aj morálku... .Čoskoro dostanú i našu pôdu a s ňou nerastné suroviny, ktoré sa v nej nachádzajú. Tým „stratíme pôdu pod nohami“ doslovne.
Čo nám ostalo a čo potom ostane z tej „slobody a suverenity“?
-ps-
.