1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Keď sa poslanec mračí

2016-10-16 Artur Bekmatov
Poslanec NR SR Ľuboš Blaha inicioval založenie Komisie pre boj s fašizmom. Trochu som sa zamračil, keď som si precital tuto správu. Nasledujúce riadky však nebudú o mračení sa mojom, ale o mračení sa pána poslanca.

Spomenul som si na výročie oslobodenia Bratislavy pri pamätníku v Starom meste. Tohtoročný štvrtý apríl bol mimoriadne teplý, a tak bolo na slnku dlho nielen vojakom, ale aj delegáciám. Naša, komunistická, stoji opodiaľ, čakáme, kedy sa uzavrie sprievod s oficiálnymi delegáciami. My budeme klásť kvety k pamätníku "neoficiálne" – už sme si zvykli, že komunisti sú na oslavách oslobodenia či SNP trpení. Dnes sa totiž už nepatrí spomínať Husáka či Novomeského. Hrdinstvo Červenej armády sa pripomenie len tak. Aby sa nepovedalo.
Mračením sa proti prekrúcaniu histórie
V tom sa pri nás zastaví poslanec Blaha, pre niektorých z delegácie KSS ešte „súdruh poslanec“"Česť práci, súdruhovia, no ako," pýta sa poslanec, a kým stihne ktokoľvek z delegácie otvoriť ústa pán poslanec dodáva: "chcelo by to niečo radikálne, revolučné, že," opäť zadáva otázku a opäť nikto ani nestíha odpovedať a pán poslanec mizne vo svojej delegácii. Smer-SD ju tu má najpočetnejšiu.
Po kladení vencov nasledujú príhovory: báseň v podaní Jany Hospodárovej a  slova sa ujíma primátor Nesrovnal. Dvomi-tromi vetami oceňuje obete Červenej armády pri oslobodzovaní Bratislavy a... vyzýva nás, aby sme nezabudli, že jednu totalitu vystriedala druhá. A už to ide ako na bežiacom páse – Jáchymov, obete, 1968... Sediaci veteráni obťažkaní metálmi neveria vlastným ušiam, v dave, najmä v tom neoficiálnom, to začína šumieť. Komunisti (nie ti, čo stranu opustili po roku 1989, ani ti, ktorí na ÚV KSS stážovali, pokým bola strana v NR SR) začínajú hlasno protestovať – piskotom, pokrikmi, ako to len ide.
Nesrovnala mierne uzemní aj ďalší rečník, Martin Krno z bratislavského SZPB. Po príhovoroch sa pri hlúčiku komunistov opäť zastavuje poslanec Blaha. Už nie revolučný, ale rozčarovaný. "To malo čo znamenať, čo si to ten Nesrovnal dovolil," pýta sa poslanec, no tentokrát podpredseda KSS Jalal Suleiman stíha reagovať: "Tak my sme na neho kričali, pískali, Ľubos, ale boli sme sami! Čo ste, krucinál, robili vy," pýta sa. Poslanec sa zháči a s vážnou tvárou hovorí: "No, my sme sa na neho mračili," a po niekoľkých zdvorilostných frázach poslanec odchádza. A už to nie je aj"súdruh poslanec", ale už len "pán poslanec".
Večer sa na svojom facebooku pán poslanec rozčuľuje nad prejavom primátora. A svoje poobedňajšie mračenie rozvinie do dlhého statusu.
Úprimnosť vs. Póza
Prečo to všetko píšem? Toto je len jedna epizódka z tragikomického pôsobenia pána poslanca Blahu v parlamente, na začiatku ktorého sme v strane mali skromné nádeje. Nádeje, že aj keď poslanec Smeru, no vyhláseniami akoby komunista, bude určité hodnoty obhajovať nielen verbálne, ale najmä činmi.
Prišlo však vytriezvenie. Začali protesty proti NATO a logicky sme čakali, že najväčší parlamentný kritik NATO a ich propagandistov (napr. poslanec Šebej), toto hnutie podporí. Nestalo sa, naše pozvania ignoroval. Dôvod sme sa dozvedeli až tento mesiac, v rozhovore pána poslanca pre Zem a vek: vraj veľká časť z prítomných na protestoch sú neonacisti.
V novembri sme poslancov vyzvali, aby hlasovali proti zriadeniu základne NATO vo Vajnoroch. Čakali sme, že pán Blaha zaujme principiálne stanovisko, ale márne. Pán Blaha na toto hlasovanie neprišiel. Zrejme sa ale vo svojej kancelárii mračil. Čo však vieme určite je, že po voľbách sú s pánom Šebejom súčasťou jednej veľkej a šťastnej koalície.
„Áno, občas sa stane, že keby ste museli hlasovať, tak by ste asi hlasovali inak, ako hlasuje strana, ktorú reprezentujete, alebo vláda, v ktorej sedíte. Hlasuje sa o NATO a vy ste pacifista, ktorý ma kritický vzťah k vojenským alianciám a imperiálnym vojnám. Všetci to o vás vedia. V tej chvíli tým hlasovaním nič nedokážete. Ale, na druhej strane, viete, že by bolo veľmi ľahko zneužiteľné, keď hlasujete inak ako hlasuje stranícky klub. Čo spravíte ako rozumný človek? Na to hlasovanie neprídete,“snažil sa obhájiť Blaha svoje konanie v rozhovore.
Kyjevská junta ide už druhý rok po krku ukrajinským komunistom – byť dnes komunistom na Ukrajine znamená byt v neustálom ohrození života. Neonacisti z Pravého sektora a ďalších extrémne pravicových skupín sa neštítia ničoho. Výsledok? 48 komunistov bolo zavraždených, 152 ich zmizlo bez stopy, vyše 300 zatkla polícia pre nepodložené politické obvinenia, viac ako tisícku komunistov polícia obviňuje z protištátnej činnosti a viac ako 1500 členov KSU alebo komsomolu, vrátane bývalých poslancov, muselo opustiť svoju krajinu. A to sú štatistiky len za rok 2015.
Začiatkom roku sme preto vyzvali poslanca Blahu, aby ako predseda eurovýboru zaslal ukrajinskej ambasáde principiálne stanovisko. Principiálne minimálne tak, ako jeho statusy. Nestalo sa. Možno sa pán poslanec, idúc popri ukrajinskej ambasáde na ňu mračil, neviem. Pravdou však zostáva, že k tomu, k čomu pána poslanca nevyprovokovali desiatky mŕtvych a stovky napadnutých komunistov pár kilometrov od Čiernej nad Tisou, ho vyprovokovala „zložitá situácia v Brazílii“. Úderný protestný list zapríčinený „porušovaním demokratických princípov v Brazílii“, podpísaný predsedom eurovýboru putoval na brazílsku ambasádu a jeho fotka na facebook pána poslanca.
Ako teda po tomto všetkom vnímať založenie Komisie pre boj s fašizmom? Najmä, ak jej súčasťou sú ľudia, ktorí podporujú ukrajinsky fašizmus, a tým aj zabíjanie ukrajinských komunistov, ľudia, ktorí podporujú izraelský fašizmus, a tým aj zabíjanie nevinných Palestínčanov. Ak mám byť úprimný, tak len v prípade Martina Krna nepochybujem o jeho nezištných úmysloch. Zostávam preto skeptický, veď aj samotný člen komisie  Milan Krajniak vyhlásil, že je v komisii len preto, aby Blahu "uzemňoval".
Hovoria však o nás, komunistoch, že sme nepoučiteľní. Neviem či je to pravda, ale s pánom poslancom to skúsime ešte raz...
Artur Bekmatov