1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

KSS vyjadruje ľútosť nad katastrofou Tu-154

Komunistická strana Slovenska vyjadruje ľútosť nad tragédiou, ktorá sa odohrala dnes nad ránom pri ruskom meste Soči. Lietadlo ruského Ministerstva obrany Tu-154 s 92 ľuďmi na palube sa zrútilo dvadsať minút po štarte do vôd Čierneho mora. Podľa medializovaných informácií nehodu nikto neprežil. Medzi cestujúcimi bolo aj 64 členov svetoznámeho Akademického súboru piesní a tancov Ruskej armády A. V. Alexandrova, známeho aj ako Alexandrovci.

Okrem Alexandrovcov boli na palube lietadla aj deviati novinári, ôsmi členovia posádky, náčelník kultúrneho odboru ministerstva Anton Gubanov, šéfka dobročinnej nadácie Spravodlivá pomoc Jelizaveta Glinkova, známa verejnosti pod prezývkou Doktorka Liza či generál Valerij Chalilov, ktorý sa v máji stal šéfom známeho súboru.

Komunistická strana Slovenska touto cestou vyjadruje úprimnú sústrasť pozostalým po obetiach a zároveň dúfa v skoré objasnenie príčin tejto katastrofy. Tragédia lietadla Tu-154 však zároveň znamená aj citeľnú stratu nielen pre ruskú, ale aj svetovú kultúru.

KSS chce zároveň touto cestou vyzvať médiá na profesionálne, korektné a dôstojné informovanie o katastrofe a jej dôsledkoch, aby sa neopakovali prešľapy ako v prípade atentátu na ruského veľvyslanca v Turecku.

v Bratislave, 25. 12. 2016

Kondolencia KSS Veľvyslanectvu Kubánskej republiky

Jej excelencia,
veľvyslankyňa Kubánskej republiky,
pani Loipa Sánchez Lorenzo,

dovoľte mi, aby som Vám, a prostredníctvom  Vás, celému ľudu Kubánskej republiky vyjadril hlbokú a úprimnú sústrasť nad stratou legendárneho vodcu kubánskej socialistickej revolúcie Fidela Castra.


Komunistická strana Slovenska prijala s hlbokým zármutkom správu o smrti človeka, symbolizujúceho neúnavný, permanentný boj za udržanie svetového mieru a za dôstojný život jednoduchého pracujúceho človeka.
Odišiel vodca, politik, štátnik, človek, ktorý podriadil celý svoj osobný život, záujmom a potrebám kubánskemu ľudu, komunistickej strane a svetovému revolučnému hnutiu. Bol vzorom a autoritou pokrokového revolucionára svetového formátu a takým ostane aj pre nás – komunistov.
Sme hrdí na to, že počas svojho života navštívil aj Slovensko a našim občanom sa snažil vlievať odvahu bojovať za svoje práva, za mier a za slobodu.
Meno Fidela Castra sa stalo symbolom slobody nie len pre Kubu, ale symbolom boja za mier v celej epoche novodobých dejín. Fidel Castro je a zostane aj naďalej vzorom a inšpiráciou v boji za spravodlivosť, za slobodu a mier nielen pre nás, komunistov, ale pre všetkých pokrokových revolucionárov celého sveta.
Česť jeho pamiatke.


PhDr. Jozef Hrdlička
Komunistická strana Slovenska
predseda

V Bratislave, 26.11.2016

Vyhlásenie KSS k policajnému zásahu zo 17. 11. 2016

 

Komunistická strana Slovenska (KSS) zorganizovala spoločne s ďalšími ľavicovými subjektmi pri príležitosti 27. výročia udalostí zo 17. novembra v roku 1989  protestné zhromaždenie na Hodžovom námestí v Bratislave, ktoré prebehlo v pokojnej atmosfére a bez  komplikácií až do samotného záveru, kedy bola údajne zástupcom strany Vzdor-SP použitá červená dymovnica.  Následne došlo k zásahu príslušníkov polície  a  k zatknutiu predsedu strany Vzdor -SP Stanislava Pirošíka.
KSS prostredníctvom jej zástupcu, ktorý bol na políciu predvolaný bolo  tlmočené, že ide o podozrenie z použitia zábavnej pyrotechniky (jedna dymovnica). Komunistickej strane Slovenská  ani ostatným spoluorganizátorom a učastníkom protestu nevznikla žiadna materiálna a ani iná škoda.
KSS napriek tomu, že došlo k nepovolenému konaniu údajne zo strany Stanislava Pirošíka nevidí žiadne racionálne ani právne dôvody k zatiaľ dvojdňovemu zadržaniu predsedu strany, ktorá spoluorganizovala tento protest.
KSS tvrdo odsudzuje formu štvrtkového zásahu  polície proti účastníkom zhromaždenia na Hodžovom námestí a považujeho za provokáciu. KSS zároveň vyzýva orgány činné v trestnom konaní na dodržiavanie zákonných postupov a okamžité prepustenie zadržaného predsedu strany vzdor-SP.
Jozef Hrdlička
predseda KSS

 

Vyjadrenie predsedu KSS k voľbám prezidenta v USA

Voľby v krajinách kapitalistického sveta, ktoré oni samé, považujú za vrchol demokracie, boli vždy len akýmsi divadlom, na zakrytie podstaty a toho, kto v krajine drží moc a kto určuje jej ďalšie smerovanie.

 

V USA je tento „cirkus“ okolo volieb ešte veľkolepejším „divadlom“, pretože v tom majú tradíciu a preto, že chcú svetu ukázať svoju s nikým „neporovnateľnú” slobodu a demokraciu, aj keď opak môže byt pravdou.

 

Ale politiku USA neurčujú jej občania. Tak isto, ako ju neurčuje ani prezident krajiny. Tu určujú mocní – finančníci, oligarchovia, majitelia vojensko-priemyselných komplexov a nadnárodné korporácie. Oni rozhodujú a tvrdo presadzujú svoje záujmy, potreby a predstavy o politike, ktorá prinesie to, čo očakávajú predovšetkým oni. Teda ďalšie zisky, kapitál a moc, alebo čokoľvek, čo si zaumienia.

 

Vychádzajúc z histórie a doterajšej skúsenosti, sa pravdepodobne nič zásadné nezmení, ani voľbou nového prezidenta. Politika USA má svoje priority vopred určené a tie sa bude snažiť uskutočňovať aj naďalej. Môže sa zmeniť rétorika prezidenta a jeho spolupracovníkov, môžu sa zmeniť niektoré formy a metódy postupu pri dosahovaní ich cieľov. Avšak ich hlavne ciele zostávajú nemenné.

Je nepochybné, ze zbrojárske firmy sa budú snažiť vyrábať a predávať stále viac zbraní. Ťažobné spoločnosti sa budú snažiť naďalej presadzovať v krajinách, kde sú zdroje ropy a iných surovín, ovládať ich a diktovať ceny celému svetu. I stavebné, konštrukčné a iné firmy budú chcieť, aby ich „biznis“ fungoval v hociktorom kúte sveta a za akýchkoľvek podmienok, ak je to výhodne. Trebárs aj tam, kde ich vojska rozpútajú vojnový konflikt a oni potom budú „budovať a obnovovať“.

 

Toto je skutočná podstata americkej politiky už niekoľko desaťročí, aj keď niektorí hovoria o storočiach. Prečo by sa práve teraz, po týchto voľbách, malo niečo zásadne zmeniť? „Mierotvorca” Obama dostal Nobelovu cenu mieru a koľko ozbrojených agresií či konfliktov živil, či rozpútal? Áno, výsledok volieb v USA by sme z niektorých aspektov mohli hodnotiť ako určitý posun k lepšiemu, ale určite to nebol veľký zápas dobra so zlom. Lebo charakter a podstata kapitálom ovládanej spoločnosti, sa tým vôbec nezmenila. Cesta, od protestného hlasu „virtuálnej demokracie”, ku konštruktívnej budúcnosti bez vojen a vykorisťovania, bude ešte veľmi dlhá a náročná. Potrvá dovtedy, kým väčšina nepochopí, že v skutočnosti už o ničom nerozhoduje a je iba prostriedkom k moci a bohatstvu, pre „vyvolených“...

 

Jozef Hrdlička,

predseda KSS

Čas vzkriesenia principiálnej ľavice a vlasteneckých síl!

Vývoj politickej scény za posledné viac ako štvrť storočie je čím ďalej tým viac závislý od záujmov a vôle ekonomických elít, ktoré sú globalizované. Sila ovládajúca a usmerňujúca politiku a teda aj spoločenský vývoj je nesmierne sofistikovaná. Kapitál v záujme svojich ambícií a cieľov dokáže ovládať vedomie a verejnú mienku ľudí, má vysokú mieru abstrakcie a dokáže používať rôzne konšpiračné scenáre zjednocovania i rozkladu v jednotlivých politických stranách a prúdoch. Dokáže integrovať i rozkladať celú politickú arénu. Dokáže vytvárať vhodné politické kombinácie na vládnutie a ovládanie. Dokáže v striedavých intervaloch predkladať pred voliča fikciu pravicových, ľavicových i pravicovo-ľavicových alternatív. V konečnom dôsledku je to však úplne jedno. Rozdiel medzi pravicovou a tzv. ľavicovou (sociálno-demokratickou) vládou je možno vo výške 1,9,- eura pri zvyšovaní dôchodkov, či nejakých 15,- eur pri valorizácií platov v štátnej či verejnej správe.

Takto nejako to od roku 1989 fungovalo a funguje aj  na Slovensku. Hegemónom slovenskej politiky bolo svojho času Mečiarove ĽS- HZDS, neskôr vystriedané mocou SDK či SDKÚ – DS a jeho neoliberálnych spojencov. Posledné desaťročie sme svedkami moci Smeru – sociálnej demokracie, ktorá sa označuje za jedinú ľavicu na Slovensku, za stranu, ktorá ju mala zjednotiť a keď nič iné aspoň vytvoriť o tom silný dojem. Čo však mali všetky uvedené politické strany rovnaké či spoločné? Predovšetkým to, že boli projektované a ovládané ekonomickými elitami. Treba si všimnúť, že so zmenou vládnych garnitúr sa v spoločnosti nič zásadné a štrukturálne nezmenilo. Naďalej je rozvíjaný privatizačný model kapitalizmu a životná úroveň ľudí v mnohých prípadoch nedosahuje ani úroveň z roku 1989.

Čítať ďalej...