Strečno – Varín (7. septembra 2019) – odkaz pre súčasnosť

V sobotu, 7. septembra, stáli svorne vedľa seba príslušníci dvoch bratských národov Čechov a Slovákov. Na vrchu Zvonica pod Strečnom, kde je pomník francúzskym partizánom, ktorí zvádzali ťažké boje práve tu v Strečnianskej doline a o niekoľko kilometrov vzdialenej obci Varín, kde je pamätník obetiam vyčíňania banderovkých sotní na našom území v prvých povojnových rokoch. Oba naše národy spája spoločný boj za slobodu,  proti fašizmu  a túžba po pokojnom mierovom živote. Vystúpenia  účastníkov priblížili udalosti spájajúce obidve pamätné miesta, ale zazneli aj slová odhodlania nedopustiť, aby sa opäť rozpútala nenávisť medzi národmi, a našiel živnú pôdu nacionalizmus, ktorý by prerástol do nového fašizmu a rozpútal novú ešte hroznejšiu vojnu.

Prejav predsedu KSS súdruha Jozefa Hrdličku pri pomníku francúzskym partizánom pod Strečnom:

Strečno 2019 – KSS

7. septembra 2019ODKAZ PRE SÚČASNOSŤ A BUDÚCNOSŤPrejav predsedu Komunistickej strany Slvenska súdruha Jozefa Hrdličku pri pamätníku francúzskym partizánom pod Strečnom.

Uverejnil používateľ Komunistická strana Slovenska – KSS Nedeľa 8. septembra 2019

Prejav podpredsedníčky KSS súdružky Viery Klimentovej pri pamätníku obetiam banderovcov vo Varíne:

Krásne, aj keď oblačné popoludnie milí občnia Varína,

vážení naši českí priatelia, súdruhovia !

    Dovoľte, aby som sa hneď na úvod poďakovala vedeniu Národnej rady Klubu českých pohraničiarov a Okresnému výboru KSČM v Beroune za pozvanie na dnešnú spoločnú spomienkovú akciu. Považujem za česť, že sa v mene delegácie Komunistickej strany Slovenska môžem k vám prihovoriť a vzdať hold obetiam Slovenského národného povstania i príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti.

Dovoľte, aby som bola aj tak trochu osobná. Dôvod prečo sa rok, čo rok stretávame práve tu vo Varíne je uctenie si obetí vyčíňania Banderovcov na našom území, bezprostredne po skončení vojny. Dlho sa o nich nehovorilo a ani v škole neučilo. Po prvý krát som o nich počula v rozprávaní otca, ktorý ako mladý vojak bojoval v rokoch 1946-1947 proti Banderovcom v horách východného Slovenska. Mal vtedy dvadsať tri rokov.

Po tridsiatich štyroch rokoch, v tmavých hustých Šumavských lesoch, stál na stráži hraníc našej československej vlastich  jeho dvadsaťročný syn. Tak si predstavujem vlastenecké prepojenie generácií.

Vyčínanie Banderovských sotní na našom území, poznačilo prvé mierové roky po hroznej druhej svetovej vojne. Rodilo sa nové ľudovo-demokratické zriadenie v ktorom sa odohrával obrovský zápas o politickú orientáciu –  socializmus, alebo kapitalizmus. Nebudem opakovať, kto boli a ako sa zrodili Banderovci ani to, ako vyčíňali. Veľa už bolo povedané aj dnes, ale aj na predchádzajúcich stretnutiach. Spomeniem však jednu oblasť v ktorej zohrali banderovské sotne dôležitú úlohu. Politici o nej vždy mlčali a mlčia aj dnes. Bola to masívna antikomunistická propaganda práve v roku 1946, na ktorú boli špeciálne cvičené a odborne pripravovavé banderovské skupiny. Práve táto činnosť prispela k víťazstvu Demokratickej strany vo voľbách v roku 1946. Nebola to vôľa ľudu, nebolo to víťazstvo ani úspech demokratických síl. Bol to strach, klamstvo a vnášanie obavy z možného víťazstva komunistov. Za takúto cenu zvíťazila na Slovensku Demokratická strana.

Myšlienka chrániť mier a bojovať proti fašizmu, je puto, ktoré by malo spájať generácie. Generácia našich otcov bojovala so zbraňou v ruke už v čase mieru proti záškodníkom a banderovským sotniam. Naša mladšia generácia so zbraňou v ruke na hraniciach strážila ťažko vybojovanú slobodu, pokoj a  veľmi krehký mier. Na odznaku mladých pohraničiarov je napísané – NEPROJDOU ! NEPREJDU !

Žiaľ, PREŠLI ! Nedokázali sme ubrániť to, za čo naši rodičia bojovali. Slobodu sme stratili, naša krajina bola rozdelená a   dnes ju ovláda moc nadnárodných monopolov a korporácií. Vtiahli nás do siete svojich záujmov, urobili z nás otrokov vo vlastnej krajine. Nad hlavami nám lietajú americké vrtuľníky a cesty nám brázdia americké vojenské konvoje. A naši vojaci dnes stoja na hranici Ruskej federácie, krajiny, ktorá mala rozhodujúci podiel na porážke fašizmu a priniesla najväčšie obete. Stojíme na strane vojenského – politického agresora – Severoatlantickej aliancie. Verím, že by sa v rozhodujúcej chvíli zachovali rovnako, ako hrdina kapitán Ján Nálepka.

Varovným signálom musia pre nás byť udalosti na Ukrajine,kde sa obludný fašizmus opäť prebúdza. Predstaviteľom vládnej moci sa zatemnila myseľ, utrpeli stratu historickej pamäte, keď dokázali vzkriesiť ideu nacionalizmu, korá prerástla v šovinizmus až nový fašizmu. Za vojnových veteránov uznali členov bývalej Banderovej Ukrajinskej povstaleckej armády, pričom to boli najkrutejší vojnoví zločinci. Hanba a naše opovrhnutie nad týmto zločinným rozhodnutím.

Hanebne sa zachovali aj predstaviteľov Poľska, keď pri príležitosti spomienky na začiatok II. svetovej vojny, nepozvali zástupcu Ruskej federácie, ale čestné miesto dostal predstaviteľ veľkého Nemecka, ktorého duch nacionalizmu sa dnes opäť prebúdza. Ani ospravedlnenie jeho prezidenta nevzkriesi obete nacistického vraždenia v jednom z najväčších nemeckých  vyhladzovacích táborov Osvienčim. Historicky nezmazateľným faktom ostane, že ho 27. januára 1945 oslobodila Červená armáda.

Ešte si neodpustím a vrátim sa z Poľska na Slovensko. Uplynulo len niekoľko dní od veľkolepých osláv 75. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.  Historicky nezmazateľným faktom je, že komunistická strana patrila k jedným z jeho hlavných organizátorov. Zvýraznili sme to aj v liste, adresovanom  predsedovi Vlády SR. Vrcholom nekultúrnosti a arogancie bolo odstavenie predstaviteľov Komunistickej strany Slovenska z oficiálneho pietneho aktu. A naviac ešte aj tridsaťdva opustených vencov na betóne pred  vchodom do pietneho priestoru, medzi ktorými bol aj veniec obcí Lidice a Terezín. Hanba organizátorom ministerstva kultúry za takýto prejav neúcty a nekultúry. Dnes na Strečne aj tu vo Varíne, mohol každý účastník položiť kytičku kvetov k pomníku a tak si dôstojne uctiť hrdinov, ktorým boli tieto pamätníky odhalené.

„Dejiny vraj píšu víťazi „ je to aktuálne  pravdivé vyjadrenie.  Je veľa klamstva a špiny, nanoseného za tridsať rokov na našu vlasť. A prichádza opäť čas, keď ľudia budú rozhodovať o svojom ďalšom osude. Ak urobíme osudný krok a spadneme do nastavenej priepasti, potom je zbytočné vzdávať hold mŕtvym pri pomníkoch a hovoriť ako pamätáme a nezabúdame! Vieme, kto nás do tejto priepasti vrhá. Stačí sa pozrieť za nastrčené mikrofóny novinárov. Vraj demokratické sily, vraj za ľudí. Nie.  Pripravuje sa na ľudí nový podvod a bez hanby sa k moci derú klamári a podvodníci.

Aj tento pomník padlým hrdinom v Slovenskom národnom povstaní a príslušníkom ozbrojenej zložky s výstižným názvom – Zboru národnej bezpečnosti, pred ktorým práve stojíme varuje! Varuje pred farizejmi, ktorých pravý cieľ odhalia činy a ľuďom za ktorých sa skrývajú ostanú len oči pre plač.

Motto z pera Pavla Koyša na pomníku k nám hovorí :

Sloboda tu kvitne ako lúky hviezd, vanú vonné vánky od Váhu, všetky cesty k vám, nás budú viesť k hrdinom, čo nestratili odvahu a vzdali vlasti česť.“

Odvaha je to, čo dnes musíme mať aj my. Nesmieme dopustiť opätovnú porobu, zotročenie a potupu. V tom je odkaz mŕtvych hrdinov, a  v tom je zmysel aj nášho dnešného stretnutia.

Vďaka priateľom a predstaviteľom Klubov českych pohraničiarov, ktorých zástavy vejú každoročne na vrchu Zvonica i v obci Varín.

By |2019-09-09T04:41:39+00:00september 9, 2019|Články|0 Comments

Leave A Comment