„Vlk a  kozliatka“

Kto by nepoznal túto známu rozprávku. Poznajú ju už malé deti aj ich rodičia. Mne prišla na rozum, keď čítam, ako vznikajú a  registrujú sa nové a nové  politické subjekty a hnutia. Strany sú síce „nové“ ale len podľa názvu. Ich  zakladatelia sú v rovnakých kabátoch, len akosi poprevracaných. Ošúchaných a s mastnými fľakmi ako pozostatkami ich predchádzajúceho politického pôsobenia. A ako vidieť, vôbec sa za ne nehanbia, veď prečo aj. Prichádzajú predsa s novými „pôsobivými cieľmi“ a prevrátený kabát zase staré fľaky zakryje.

  Písal sa rok 1989 – „ hurá“ – poďme protestovať (zakvílil aj mladý vĺčik). Chceme iný, nový, moderný, demokratický poriadok. Nepáči sa nám, že nemôžeme cestovať, nedovolia nám chodiť do chrámu božieho, nemáme banány, nemáme mandarínky. Takto vyskakovali, ako jojo na gume po slovenských námestiach, študenti, proste ešte „deti“) Nebáli sa, a prečo aj. Veď ochrannú ruku nad nimi držal priamo veľký strýček SAM.  Aj keď nevedeli, čo to spoločenský poriadok – socializmus je, aj keď ich rodičia brali na dovolenku k moru v Juhoslávii, do Talianska, k Balatonu do Maďarska, ale aj do iných, exotických krajín, aj keď mali v škole hodiny náboženstva, aj keď boli pokrstení, aj keď kostoly obdivovali ako  nádherné diela pracovitých rúk robotníkov, remeselníkov, maliarov a sochárov, a doma mali plné záhrady zdravého ovocia. Predsa sa dali zlákať do ulíc, veď prečo aj nie. „uliali“ sa aj z vyučovania. ( Mladému vĺčikovi sa sťažovali, „mama nás doma zamkla a nemáme nikomu otvárať!“ Hlavne, že kozliatka, boli čisté, nažraté a rástli ako z vody.) Nuž, nepáčilo sa im. Zachcelo sa im „slobody.“  A malý vĺčik zacítil, že kozliatka sú hlúpučké a veľmi ľahko ich bude môcť prekabátiť. A dvierka mu otvoria.)

    Prešlo tridsať rokov. Z malého vĺčika postupne vyrástol veľký statný vlk, ceriaci zuby na všetko, čo by len trohu prinieslo osoh v podobe dobrého postavenia a vlastného „úspechu“. Hlavne nech je on , „Veľký vlk“ na výslní. A veru aj bol, najprv sa mu páčila  organizácia Verejnosť proti násiliu. Veď komu by aj nie. Znelo to vznešene a múdro. Veď, kto múdry by nebol proti násiliu.

Mladý vĺčik bol učenlivý. Musel držať v svorke a tak „ ťahal jednu basu“  s tzv.„ukomunistami“ v strane, ktorá nahradila tú starú totalitnú.  Prečo nie. Múdry krok – veď demokracia dostala krídla. Len to malo jednu malú chybičku. Akosi zaostával za svorkou. Rozhodol sa teda pre niečo iné. Veď on má predsa na viac. A tak prišla na rad nová, len tá akosi bočila doprava. Nebolo to ono. Prišla ďalšia a ďalšia…. Tak privoňal milý vĺčik za tridsať rokov k niekoľkým, ale ani jedna mu nesedela. Nikde sa nestal vodcom „svorky“. Bol však šikovný, múdry, rýchlo si prehodnotil (zanalyzoval) situáciu a sláva, využil svoju obratnosť a zaútočil na svoju korisť. Kým on pomaly rástol a učil sa obratnosti, kozliatka vždy ostali len dôverčivým, neskúseným a úspešne ovládateľným objektom. Postupne meniacim sa hláskom, ktorý mu kováč koval na mieru, sa prihováral kozliatkam: „kozliatka, kozliatka, otvorte mi dvierka, ja som vaša mamička, nesiem vám mliečka“. A kozliatka uverili.

    Dosť bolo rozprávky. Skončilo obdobie bezstarostných prázdnin, dovoleniek, zábavy. Nastupuje realita. Blíži sa jeseň. Začala škola. Posledné peniaze nám vytiahne z vrecák zábava – jarmok. Väčšina rodín sa prepadne hlbšie k chudobnému dnu. Peniaze pýta škola, chladné počasie  teplejšie oblečenie, výrobcovia a dodávatelia energií sľubujú tiež vyššie ceny, potraviny nebadane dražejú a mäsom nás nakŕmi strýček SAM. Treba na nás chorobu šialených kráv, vtáčiu chrípku, mor ošípaných a ktovie, čo ešte príde. Tak sa nám pomaly priblížia požehnané Vianoce – sviatky pokoja, hojnosti a lásky. Tu však už končí akákoľvek rozprávka, ale pre „rozprávkových“ vlkov nastáva čas lovu, revír sa rozširuje a košiare plnia. Len začať loviť. Situácia naberie úspech v prvých mesiacoch nového roka. Špajza prázdna, prvé účty – elektrina, plyn, nájomné, podnájom, pôžičky. Milionári sú „za vodou“, chudoba sa prebúdza. Treba na ňu len vyštartovať v ten správny čas a správnymi heslami, ale hlavne opatrne. Nedá sa isť po starom a sľubovať dva platy, ako to už odskúšal známy cyklista. Nedajú sa donekonečka rozdávať sociálne balíčky a prispôsobovať sa situácii. Nedá sa ani donekonečna usmievať a pretŕčať popred ľudí. Situácia ich určite vyburcuje k oprávnenému hnevu. Museli by utekať.

Tak, čo vymyslieť?

Jedni ponúkajú kabaret, cirkus. A už aj začal. Na cirkusové šapitó sa zmenil parlament. Nechýbal nudu zaháňajúci klaun, ktorý vybehol vždy, keď prichádzala únava. Pravdu povediac, vydržala som v tomto cirkuse deväť a pol hodiny. Nie, žeby som bola nadšená z výkonu účinkujúcich. Stále som čakala, kto to divadlo zastaví. Hrôza išla z útrob parlamentnej sály a predstava, že strany ponúknu opäť vo voľbách tento výkvet ma desí. Na situáciu o pol desiatej večer sedí ako uliaty výrok „ a čo zdravé zutekalo“. Akoby nefungovala vzduchotechnika a namiesto čistého vzduchu prúdil dnu  škodlivý vírus.

Pred bránami parlamentu stoja noví uchádzači o účinkovanie. Škoda len, že opäť rétorikou  vĺčika z rozprávky. Už si delia košiare a prihovárajú sa svojim kozliatkam. Nešetria slovami nad ich  životným postavením, hovoria to, čo chcú počuť a sľubujú, sľubujú… , len nech otvoria dvierka (dajú vo voľbách hlasy práve im). Musia sa ľudia presvedčiť o neúprimnosti, až potom, keď ich zvolia. To už bude neskoro. Treba dobre počúvať, ale hlavne pozerať sa, kto to hovorí.

Nuž, „Boh ochraňuj Slovensko“ , ako hovoria kresťania, pred takýmito „ja-jami“.

    Ľudia nie sú predsa hlúpi !

Majú aj rozum a zdravý úsudok. Vedia si zhodnotiť situáciu a počúvať. Ľuďom treba jasne povedať pravdu o situácii v akej sa nachádzajú, kto, a prečo ich do tejto situácie dostal a napokon musia pochopiť, že nepríde rozprávkový Rumburak a šmahom ruky všetko zmení. O zmenu sa musia ľudia pričiniť samy, prejveným postojom a rozhodným hlasom.

Každý cirkus raz skončí, zbalí svoje šapitó a ostane po ňom len neporiadok, ktorý treba upratať. Nastal čas, začať s upratovaním !

 

Viera Klimentová

By |2019-09-19T13:37:21+00:00september 19, 2019|Články|0 Comments

Leave A Comment