Voľby prezidenta ničím neprekvapili

Voľby prezidenta ničím neprekvapili

Tohtoročné voľby prezidenta SR znovu potvrdili už obecne známu skúsenosť o tom, ako prebiehajú voľby a volebné kampane v spoločnosti, kde vládnu zástupcovia kapitálu. Teda v systéme, kde ide o presadenie záujmov menšiny ďalej bohatnúť a posilniť svoje postavenie i možnosti. Pritom vytvárať dojem, že im ide len a len o blaho občanov, prosperitu krajiny, o slobodu, demokraciu a spravodlivosť. Momentálne si zvolili slogan, že im ide o lepšie Slovensko.

Celá predvolebná kampaň pred prvým kolom volieb sa niesla v tradícii už tridsaťročných skúsenosti pseudodemokracie. To znamená v duchu intenzívneho manipulovania verejnou mienkou, s vopred určenými cieľmi a zámermi. Jednoducho, súperiace skupiny oligarchov, za výdatnej podpory nadnárodných kapitálových skupín, prostredníctvom súkromných mediálnych prostriedkov, osôb z verejného politického života i zaškolených a dobre platených aktivistov systematicky, nepretržite a profesionálne masírovali rozum a city občanov Slovenska. Nielen s využitím aktuálneho diania na Slovensku i v zahraničí, ale aj za cenu zinscenovaných udalostí a skryto rozohraných káuz. Veď politickí technológovia „euroatlantického priestoru“ majú z podobnej činnosti bohaté skúsenosti. Poučili sa na svojich úspechoch i neúspechoch v dávnejšej i nedávnej minulosti.

Pozrime sa len na tie najpovrchnejšie a najviditeľnejšie znaky, skutočnosti, ktoré dokazujú manipuláciu s verejnou mienkou a zámerné ovplyvňovanie volebnej kampane.

Hlavne v televíznych ale aj rozhlasových diskusiách s kandidátmi na prezidentov bolo jasne vidieť, ako moderátori smerujú obsah diskusie tak, aby zavádzali pozornosť diváka, poslucháča i samotných kandidátov tam, kde to vyhovuje vyššie uvedeným zámerom. Mnohé z nich sa potom zaoberali oblasťami, ktoré sú na hony vzdialené od podstaty veci. Teda od kompetencii prezidenta, daných ústavou a zákonmi. Takmer všetci kandidáti sa v niektorých veciach nechali strhnúť a hovorili o veciach, ktoré by ani ako prezidenti nikdy nemohli ovplyvňovať. Kampaň tak nevytvárala predpoklady na skutočnú prezentáciu kandidátov, ale omieľala témy, ktoré mali jedných kandidátov poškodiť a druhých bezdôvodne vyzdvihnúť. Nie však z dôvodu ich schopnosti a predpokladov na post prezidenta, ale z dôvodu „vyšších záujmov“ kapitálových skupín a oligarchov.

I v tejto kampaní sa použila metóda „osvedčená“ z predchádzajúcich volieb. Zloženie kandidátov v diskusných skupinách bolo opäť na svojvôli médii, teda ich majiteľov a moderátorov. Kľúč bol jasný – nimi „určení“ silní kandidáti v jednej skupine a tí „slabší“ kandidáti v ďalších skupinách. Akoby bol dnes problém urobiť diskusiu v skupinách, ktoré budú náhodne vylosované, čo by bolo určite aj objektívnejšie a možno aj prekvapivo zaujímavejšie.

Starou, z jasných dôvodov osvedčenou metódou, ktorá významne ovplyvňuje sledovanosť predvolebných diskusii je výber vysielacích časov jednotlivých skupín kandidátov. Kým „preferovaných“ vysielajú v dobe, ktorá je dokázateľne najsledovanejšia, „neželaných“ vysielajú v takých časoch, v ktorých už vopred sú odsúdené na nízku sledovanosť relácií.

Ak sa verejne deklaruje, že média vymedzujú rovnaký časový priestor kandidátom na vyjadrenie ich názorov a postojov, tak uvedené zloženie skupín a rozličné vysielacie časy deklarovanú demokratičnosť a rovnosť príležitosti veľmi podstatne narúšajú a spochybňujú.

Noviny a časopisy sú s objektivitou kampane a službou občanom na tom ešte horšie. Pretože sú úplne všetky súkromné, priestor dostávajú kandidáti, ktorí vyhovujú ich majiteľom a ich priateľom, a samozrejme tí, ktorí sú schopní zaplatiť si nelacné stránky ako reklamu. Sloboda, demokracia, rovnosť a spravodlivosť sú v tomto prípade už úplne na smiech, pretože najrozsiahlejšiu, najintenzívnejšiu a aj graficky najzaujímavejšiu reklamu si môžu zaplatiť len tí, ktorí majú bohatých „sponzorov“. Z akých radov sú títo sponzori, netreba ani trikrát hádať … . A občan nie je informovaný, občan je manipulovaný.

Prieskumy verejnej mienky a ich predkladanie občanom sa nieslo tiež v duchu prepracovaných technológii. Pridávalo a uberalo sa percenta kandidátom podľa vopred pripravených zámerov. A ukázalo sa, že ono to funguje stále. Hoci väčšina občanov už aj tak tuší, že výsledky prieskumov sa tvoria a nie spracovávajú, aj tak „naletí“ a svoje rozhodnutie o výbere kandidáta pri voľbách si ponecháva až do posledných dní pred voľbami. V prípade terajšej kandidátky Čapútovej to bol do očí bijúci prípad.

Takže, už bežný pohľad na prezidentskú kampaň postačuje, aby občan so zdravým rozumom, triezvym pohľadom na vec, s priemerným vzdelaním a primeraným citom pre spravodlivosť, demokraciu a rovnosť pochopil, v akom systéme žije. O čo ide v jednotlivých voľbách a komu slúžia jednotlivé volebné kampane. Toto by nás malo znepokojovať, ale zároveň urážať. Urážať preto, ako nás, občanov podceňujú, ako si nás dovolia klamať, zavádzať i podvádzať, ako si dovolia s nami manipulovať.

Pavol Suško

By |2019-03-22T17:59:11+00:00marec 22, 2019|Články|2 komentáre

2 komentáre

  1. Klub narodohospodarov Slovenska 24/03/2019 at 15:04

    Alebo: A akú INÚ možnosť ponúka analytik či celá politická strana? Už som sa pýtal viackrát: Koľko máte divízií, aby ste mohli na Slovensku nastoliť niečo iné ako kapitalizmus? Koľko máte výrobných podnikov a družstiev, ktoré produkujú hospodársky výsledok použiteľný v prospech slovenského národného hospodárstva? Koľko máte vysoko zarábajúcich členov partaje, ktorí dokážu mesačne vložiť do pokladnice na rozvoj strany desaťtisíce Eur?….prečo už dávno nie sú v podnikoch zamestnanecké rady a prečo občania nenakujpujú slovenský tovar v slovenských spotrebných družstvách, ktoré budú časť hospodárskeho výsledku vyčleňovať pre rozvoj výroby potravín?
    Nestačí len kritizovať KAPITALIZMUS…

  2. Klub narodohospodarov Slovenska 24/03/2019 at 14:56

    Hm, ploské hodnotenie. Kde má analytik tú masu 2,1 milióna voličov, ktorí aj teraz ignorovali voľby, teda nevynaložili ani tých 30 minút na cestu do najbližšej volebnej miestnosti v obci, krúžkovanu kandidáta a hodeniu do volebnej urny? Toto jr predsa najlacnejší a najschodnejší spôsob ako zmeniť spoločnosť. Lebo tentoraz tam bol aj národný kandidát Harsbin, aj extrémne národný kandidát Kotleba, ale i ľavicový intelektuál Edo Chmelár. Stačilo jednému z nich dať 900 tisíc hlasov – a nemuselo byť ani II. kolo.
    Nevyhovárajme sa furt na kapitalizmus. A začnime pracovať….a to, že sa v kampani manipulovalo, národ vie – státisíce minutých na neškodného vedca Mistríka , ktorý odstúpil, vyblokovanie sa národných kandidátov, je to dávno rozpracované v beletristických scenároch ku filmom…ale je to stále iba výhovorka, ako keď že vraj „pršalo“…

Comments are closed.