Zahraničná orientácia vlády nezodpovedá požiadavkám slovenského národa.

Zahraničná orientácia vlády nezodpovedá požiadavkám slovenského národa.

Ultranacionalistické a fašistické hnutia v Európe silnejú a zapúšťajú svoje korene do vedomia a konania určitých skupín obyvateľstva s rozdielnou intenzitou v jednotlivých štátoch. Zahraničná diplomacia Slovenskej republiky je pod vedením ministra Miroslava Lajčáka nevnímavá, ľahostajná a tolerujúca súčasný stav najmä na Ukrajine, kde nacionalistické – fašistické sily sa v plnom rozsahu a nasadenia preukázali pri ozbrojených útokoch proti zákonnej vláde a neslávne sa zaslúžilí o štátny prevrat na takzvanom Majdane v Kyjeve. Ministerstvo zahraničných veci i vláda Slovenskej republiky neprotestovali proti násilnostiam nehľadiac na skutočnosť, že na Majdane prebrali moc fašisticko – nacistické sily, ktoré sa už predtým hlásili k ideológii a praktikám Stepana Banderu, ktorý kolaboroval s A. Hitlerom v boji proti Červenej armáde.

Napriek tomu USA a Európska únia uvedený boj za „slobodu a demokraciu“ podporovali a potvrdili ju aj osobnou účasťou politikov z USA a Bruselu.  Schádzali sa tam ako supy nad korisťou. Nad víťazstvom „krvavej demokracie“ sa radovali na mieste činu aj niektorí poslanci pod vedením Františka Šebeja. Na Slovensku počuť hysterické protiruské výkriky napriek tomu, že verejnosť sa s nimi nestotožňuje. Vieme, že zraky natovcov sú namierené proti Rusku. Pronatovskí hazardéri sa z histórie nepoučili, keď najväčší spojenci Francúzsko a Veľká Británia v Mníchove (29. – 30. 9. 1938) Československo zradili a v súčasnosti garantujú bezpečnosť Slovenska pred agresiou Ruska, naším osloboditeľom. To je výkričník zvrátenosti.

Odmietnutím požiadaviek Luhanskej a Doneckej republiky zo strany Kyjeva nie je možne vyriešiť spoločné súžitie na Ukrajine. Spôsobené útrapy obyvateľom na juhovýchode Ukrajiny sú hlboké, plné bôľu a nenávisti proti tým, ktorí spôsobili zničenie miest Slavianska, Donecka a ďalších osídlení, priemyselnej výroby a ľudských obetí. Pre nich je nemysliteľné podriadiť sa ultranacionalistickému a fašistickému režimu a jeho diktátu. Východiskom pre riešenie ukrajinskej krízy je splnenie dohody podpísanej v Minsku. V záujme normalizácie vzťahov s Ukrajinou je neutralita Ukrajiny. Rusko nemôže dopustiť, aby raketové systémy z východu Ukrajiny boli namierené proti nemu. To je základná otázka obrany a života.

Doterajší prezident Petro Porošenko a vláda nenechali nikoho na pochybách o smerovaní Ukrajiny, pretože bol schválený zákon (22.12.2018) o postavení banderovcov ako veteránov. 1.január sa stal štátnym sviatkom na počesť každoročných osláv ultranacionalistu a nacistu Stepana Banderu, organizujú sa každoročné pochody veteránov a ich nasledovníkov 14.divízie SS „Galiezen“ v Kyjeve, ktorá sa dopustila beštialít aj proti povstaleckým silám a civilnému obyvateľstvu v roku 1944 počas Slovenského národného povstania, oslavujú sa „hrdinovia“ Ukrajinskej povstaleckej armády, ktorí sa v priebehu druhej svetovej vojny dopustili hromadných vrážd komunistov, antifašistov a rasovo prenasledovaných ľudí. Minister Miroslav Lajčák ani vláda SR neprotestovali proti uvedeným fašistickým zvrátenostiam. Zástupcovia Slovenska na zasadaní Valného zhromaždenia OSN sa každoročne zdržali hlasovania za prijatie rezolúcie proti fašizmu a nacizmu. Je to potupou obetí padlých v boji za slobodu.

Napriek tomu, že Miroslav Lajčák absolvoval prestížnu vysokú školu pre diplomatov v Moskve, podporuje protiruské postoje k najväčšej slovanskej krajine, ktorej armáda vytrhla Slovensko z obručí nemeckého nacizmu a priniesla slobodu, vykúpenú krvou 60659 padlých červenoarmejcov. Nebolo počuť jeho výstražný hlas proti darebáckym „umelcom“ ničiacich pre nich postavené pamätníky vďaky.

Severoatlantický pakt sa označuje ako obranné zoskupenie proti možným útočníkom. Ale pravda je taká, že vždy sa uplatňovali útočné akcie proti „neposlušným“ štátom, ktoré nedokázali pochopiť strategické a surovinové požiadavky. Tak tomu bolo v Iraku, Líbyi, Sýrii. Výsledkom bombardovania boli státisíce mŕtvych najmä civilistov, zničené mestá, nemocnice, školy týchto prosperujúcich štátov s vysokou životnou úrovňou obyvateľstva. V uvedených krajinách v súčasnosti panuje rozvrat, bieda a beznádej. Režimová propaganda vyhlasuje, že vďaka Európskej únie od roku 1945 Európa žije bez vojny. To je klamstvo nad klamstvom. 24.marca 1999 NATO sa dopustilo agresie s podporou Európskej únie na bombardovaní suverénneho štátu Juhoslávie (Srbska, Čiernej Hory a Kosova) v trvaní 78 dní, bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Boli zničené mosty cez Dunaj, elektrárne, školy, nemocnice a zabitých tisíce obyvateľov. Na Slovensku sa konali protesty proti spáchanému zločinu. Václav Havel označil agresiu za mierovú (humanitárnu) bombardovaciu misiu. Hnus a cynizmus.

Vojenskú doktrínu USA vyjadril G. Bush slovami: „Na to, aby sme slobodu udržali doma, musíme ju brániť v zahraničí“. Ide o zdokonaľovanie preventívnych útokov z obdobia druhej svetovej vojny nacistickým Nemeckom. USA už desať desaťročí praktizujú prevraty v Južnej a Strednej Amerike proti tým predstaviteľom štátov, ktorí vybočili z vynútených pravidiel poslušnosti. V druhej polovici 20.storočia tak tomu bolo v Chile, Grenade a Paname. V súčasnosti podporujú uskutočňovanie prevratu vo Venezuele, pretože socialistická vláda sa vyslobodila z ich područia a diktátu. Nasadený vodca opozície a samozvaný prezident žiada o intervenciu do vlastnej krajiny. A prezident Donald Trump sa ňou otvorene vyhráža, aby neostal nič dlžný „demokracie“ Spojených štátov amerických. Tiež chce sýrske Golanské výšiny trvalo začleniť do izraelského štátu. To je absurdnosť myslenia a konania.

Je neuveriteľné, že napriek existujúcim faktom o pôsobení NATO, o ktorých je Miroslav Lajčák dobre informovaný, ďalej horlivo obhajuje jeho poslanie, ktoré je vraj zárukou bezpečnosti Slovenska. Milióny ľudí vedia, že je zárukou smrti státisícov ľudí napadnutých krajín, zárukou barbarstva, beštialít a ľudského utrpenia. Kto dal právo zaťahovať národ do nebezpečenstva ohrozujúceho jeho existenciu? Väčšina občanov a verejnej mienky je proti NATO a nesúhlasí so zahraničnou politikou vlády, pretože odmieta ich postoje. Slovensko na členstvo v tomto zločineckom pakte len dopláca. Financie na vydržiavanie vojenských kontingentov predtým v Iraku, v súčasnosti v Afganistane a na základni v Lotyšsku predstavujú milióny eur našich daňových poplatníkov pre cudzie dobyvačné záujmy. 152 príslušníkov slovenskej ozbrojených síl pôsobiacich na uvedenej základni je nasadených proti Rusku. Aká je súčasná situácia? Ruské ozbrojené sily nie sú prítomné na území amerického kontinentu. Z východného Nemecka bola siahnutá sovietska armáda, americká armáda tam ostala. Rusko stiahlo svoju armádu aj zo základní na Kube a z Vietnamu. Rozmiestnenie ozbrojených síl Spojených štátov a členských štátov NATO je jednoznačne v neprospech Ruska. Veľká ruská zem vždy lákala agresorov za jej veľkým bohatstvom ukrytých v jej útrobách. Z histórie vieme ako dopadli. Napoleonova armáda v ťažení proti Rusku (1812) bola rozdrvená a porazená. Tak dopadli aj intervencie 14.štátov v rokoch 1918 – 1921 proti sovietskej moci pod vedením Francúzska, Veľkej Británie a USA. Pod úderom Červenej armády bola zničená aj „neporaziteľná“ nacistická armáda Nemecka a jeho spojencov.

Minister Miroslav Lajčák je háklivý, keď niektorí poslanci nesúhlasia z jeho postupom a obsahom predkladaných jeho návrhov. Označuje ich za zápecníctvo, pretože nechcú pochopiť výklad migračnej politiky a potrieb pri vyzbrojovaní slovenských ozbrojených síl zbraniami z USA alebo odmietanie ich ponuky – 105 miliónov dolárov do infraštruktúry letísk a vybudovania skladov pre potreby amerického letectva v Kuchyni a Sliači. Na odvrátenie tejto ponuky reagoval, že „niekto musí v tejto krajine zostať triezvy…“. Pravdou je, že USA nič nedávajú zadarmo. Veď letiská vybavené podľa ich predstáv budú slúžiť ako základne pre ich bombadery. Nechce akceptovať realitu, ktorá medzi ľuďmi prevláda proti Spojeným štátom, pretože posilňujú svoje postavenie svetového žandára. Verejnosť sa presvedčila, že nedodržujú alebo rušia dohody európskeho a svetového významu. Miroslav Lajčák je priekopníkom v zahraničnej politike, ktorá je protinárodná v svojej podstate. Za kúpu 14 amerických lietadiel a ďalších zariadení spolu s vládou podporujú bohatstvo amerických zbrojárskych korporácii na úkor našej chudoby.

Prioritou vlády SR má byť zlepšenie sociálneho postavenia robotníkov a ich rodín, dôchodcov a ľudí žijúcich v otrasných životných pomeroch. Tie je možné dosiahnuť len vzdelaním a prácou, odstránením nezamestnanosti a riešením pomerov vybrakovaných regiónov, ktoré spôsobila arogantná moc „humánneho“ kapitalizmu. Nalepovať len náplasti na boľavé rany nie sú východiskom. Štátne investície je nevyhnutné presmerovať do týchto oblasti a prestať kŕmiť štátnymi dotáciami zahraničných investorov zotročujúcich našich ľudí. K tomu už dávno mali slúžiť štátne podniky poskytujúce prácu. Bez rýchlej pomoci budú mestečka ďalej živoriť a zanikať obce na východnom Slovensku a v ďalších známych lokalitách. To je vizitka „úspešného príbehu“ Slovenska. V Bruseli je nutné chlapsky sa postaviť za zvýšenie dotácii pre naše poľnohospodárstvo na úroveň západných štátov a prejaviť smelosť a rozhodnosť a nehlasovať za predlženie sankcii proti Rusku, ktoré nám škodia. A na rade zostáva stiahnutie príslušníkov slovenských ozbrojených síl z Afganistanu a Lotyšska. Potom budú financie stačiť na postavenie chýbajúcich jaslí a materských škôl po celom Slovensku.

Záverom:

Ľudacko – fašistické pôsobenie po roku 1989 na Slovensku pristúpilo k falzifikácii dejín zahraničného a domáceho odboja Slovákov proti nacistickému Nemecku a fašistickému režimu z rokov 1939 – 1945, ktoré vyústilo k schváleniu hanebného zákona 219/2006 v NR SR. Uvedený zákon považuje od 6.októbra 1944 vtedajších kolaborantov za súčasť protikomunistického (protipovstaleckého) odboja, pretože preukázali nepriateľstvo proti povstaleckej armáde, partizánom, Prvému československému armádnemu zboru a Červenej armáde. Morálny a pevný protifašistický postoj očakávajú žijúci účastníci bojov za slobodu a široká verejnosť od predsedu vlády SR Petra Pellegriniho na predloženie návrhu zákona do NR SR na jeho zrušenie do 75.výročia osláv SNP. Pokiaľ sa tak nestane, oslavné reči najvyšších ústavných činiteľov na oslavách v Banskej Bystrici budú falošné a urážajúce všetkých antifašistov na Slovensku.

Juraj Bobor

By |2019-03-24T14:20:08+00:00marec 24, 2019|Články|Komentáre vypnuté na Zahraničná orientácia vlády nezodpovedá požiadavkám slovenského národa.